Čínska revolúcia s bridlicovým plynom nebude taká veľkolepá ako v USA

V Číne by mal do roku 2030 vzrásť import ropy až na 79% z celkovej spotreby a preto sa v krajine už dlhšiu dobu hľadajú možné alternatívy tejto suroviny. Jednou z nich by mohol byť plyn z bridlíc, ktorého ťažba je však technologicky náročná. Analytici sa preto snažia vyčísliť náklady a výnosy, ktoré by mohla táto technológia v Číne priniesť. Avšak pri rastúcej strednej triede je možné, že revolúcia s bridlicovým plynom môže prísť ešte skôr ako by Čína mohla získať potrebné technologické know-how. Čínske štátne ropné spoločnosti rozhodne neplytvajú časom a postupne začínajú skupovať severoamerické ťažobné spoločnosti , ktoré disponujú technológiou potrebnou na extrakciu plynu z bridlíc. Tažba bridlicového plynu však v Číne môže byť zradná. 

Na ťažbu sa najčastejšie využíva technológia hydraulického frackingu, ktorá spočíva v pumpovaní vody, piesku a chemikálii do nízko priepustnej horniny, ktoré následne spôsobia rozpad horniny a uvoľnenie plynu na povrch. Na tento proces je potrebných približne 10 miliónov galónov vody (na jeden vrt), ktorej však pri ložiskách nie je dostatok. V krajine taktiež nie je vybudovaná dostatočná infraštruktúra, ktorá by tam také množstvo vody rýchlo a efektívne dopravila. Okrem hydraulického frackingu je na ťažbu plynu z bridlice potrebný ešte 3D seizmický prieskum , ktorý skúma podložie vrtu a technológia horizontálneho vŕtania. Tieto procesy si vyžadujú skúsenosti a schopnosti , no spoločnosti pôsobiace v Číne ich zatiaľ nemajú. Ďalšou prekážkou môžu byť aj priemerné náklady na vybudovanie jedného vrtu. Zatiaľ čo priemerné náklady v USA sú 2,7–3,7 milióna dolárov, v Číne sa pohybujú medzi 5 až 12 miliónmi dolárov. Faktom však zostáva, že ropné polia v Číne vysychajú a krajina sa preto snaží nájsť riešenie. Medzinárodné energetická agentúra (IEA) už tiež dlhšie naznačuje, že Čína by mala začať hľadať vlastné zdroje energie, inak bude import energetických surovín stále narastať. 

Odhady rezerv bridlicového plynu v Číne sa líšia, čo však nie je žiadnou novinkou. Kým Ministerstvo pre pôdu a zdroje odhaduje rezervy plynu na 886 miliárd kubických stôp, Úrad pre energetické informácie (EIA) hovorí o 1,275 miliardách kubických stôp. Ak by Čína mala také rezervy, ako uvádza, znamenalo by to, že disponuje väčším množstvom rezerv bridlicového plynu ako USA. Aj keby bol tento predpoklad správny, situácia určite nie je optimistická, nakoľko tieto rezervy sú hlbšie pod zemnou a viac rozptýlené, čo ešte viac komplikuje aplikáciu spomínaných technológií. 


Autor:  Katarína Obická, Patria Direct SK
(Zdroje: The Diplomat, Reuters)