Víťazom talianskych volieb nie je Bersani a ani Berlusconi. Je ním Beppe Grillo a jeho protestné Hnutie piatich hviezd. Toto hnutie nie je dokonca ani skutočnou stranou – nemá tajomníka, nemá centrálu a neprijíma štátne dotácie. Volebný program sa môže zdať extrémistický, keď chce referendum za zotrvanie v eurozóne alebo odpísanie talianskeho dlhu. No hlavne nechce ísť do koalície so žiadnou existujúcou politickou stranou.
Beppe Grillo je komik a už tri desaťročia predvádza satiru politikov. Začal s tým v 80. rokoch, keď sa k moci dostali socialisti. Vtedy bolo zrejmé, že vládnuť nebudú dlho a tak bolo treba získať rýchle peniaze. Grillo nemilosrdne parodoval korupciu a nekončiace politické škandály. Reakciou politikov bola jeho dlhá cenzúra v štátnej televízií. No teraz prichádza opäť na scénu, no ešte v žiarivejších farbách. Grillo je hlasom Talianov za zmenu. Radikálnu zmenu. Politickú zmenu bez politikov. Jeho prehlásenie na výsledok volieb je jednoduchý: talianske politické strany skončili.
Hnutie piatich hviezd je dôkazom toho, že Európa sa radikalizuje. V Grécku získali silnú pozíciu radikálne ľavicové a neofašistické strany, vo Francúzsku krajná pravica, v Nemecku sa darí strane Pirátov. A Taliansko skončilo s komikom v hlavnej roli. Situácia v eurozóne však tak komicky nevyzerá.
Taliansko s najväčšou pravdepodobnosťou nezostaví vládu a nasledovať budú ďalšie voľby. Pokiaľ sa nezmení taliansky volebný systém, len sotva uvidíme zmenu súčasnej patovej situácie. Bersani získal najviac voličských hlasov. Jeho hlasy však pochádzali najmä z chudobnejších regiónov južného Talianska. Naopak, víťazstvo Berlusconiho v senáte potvrdzuje, že ho volili najmä bohaté regióny. Taliansko sa tak stalo zrkadlom celej Európy – chudobní volia socialistov s cieľom vyšších vládnych výdavkov a minimálnych reforiem, bohatší volia konzervatívcov s cieľom nižších daní a nutnosti reforiem, a tí ostatní súčasným politikom neveria.
To, že Taliansko bude najbližšie mesiace pravdepodobne bez vlády nepomôže trhovému sentimentu. Miesto reforiem príde neistota. Je paradoxom, že posledné dni počúvame o tom, že dno krízy už máme za sebou. To pri predikčných schopnostiach našich politikov znamená iba jedno – ďalšie kolo európskej krízy začína.
