Je úžasné počúvať politikov tvrdiacich, že súčasnú rekordnú nezamestnanosť nevytvárajú ich zákony, ale kríza. Avšak čo iné spôsobilo krízu ako ich zákony? Štátom platení ekonómovia nám nebudú hovoriť o devastačných vládnych zásahoch do ekonomiky, ale o nedostatočnom dopyte. To, že táto téza je chybná, potvrdí neblahý trend, ktorý sa plne prejaví v najbližších dekádach – už čoskoro nebude mať kto robiť. A verte, že dopyt po tovaroch a službách bude obrovský…
To, že vláda vidí maximálne na štyri roky dopredu je známy fakt. A tak krátkodobé zisky vytvára za pomoci dlhodobých strát. Najprv začne siahať na zárobky ľudí, neskôr na ich úspory a keď už nie je čo brať, tak im odkáže to, čo odkázal japonský premiér problémovej skupine populácie – je čas poponáhľať sa a zomrieť.
Japonsko má na to špeciálny dôvod. Krajina má menej detí ako mala pred sto rokmi, keď miera fertality dosahuje 1,1. Až pomer okolo 2,4 garantuje, že populácia nevymiera, keďže obaja rodičia majú za seba náhradu. Tento pomer by sa mal do roku 2050 znížiť na neuveriteľných 0,6. Naopak, množstvo dôchodcov vzrastie z 5% v roku 1952 na 43% o storočie neskôr. Ale zďaleka sa nejedná iba o Japonsko.
Posledný veľký rast svetovej ekonomiky súvisel okrem iného s tým, že väčšina svetovej populácie sa dostala do svojho produktívneho obdobia. Avšak zdá sa, že sme za bodom zvratu a populácia začína starnúť, najmä v rozvíjajúcich sa krajinách. To bude mať ďalekosiahle následky pre globálnu ekonomiku. Kým veková skupina mladých (0-14 rokov) a dôchodcov (65+) dosahovala v roku 2005 iba 20% podiel na populácií rozvinutých krajín, trendy ukazujú, že v roku 2050 by sa tento pomer mohol zvýšiť na 50%. Znamená to, že na jedného práceschopného človeka pripadne jeden hladný krk. Ak si uvedomíme, že veľká časť práceschopnej populácie pečiatkuje alebo je nezamestnaná, zistíme, že život o 40 rokov nebude prekypovať priveľkým blahobytom.
Pre vládnych politikov sú to väčšinou iba nepríjemné čísla ďalekej budúcnosti, a kým príde tá, súčasná kríza si vyžaduje znárodniť úspory na dôchodok. A ak nie znárodniť, tak nulové sadzby centrálnych bánk sa postarajú o to, že tieto úspory sa znižujú na hodnote. Všetko treba podriadiť podpore nízkeho dopytu. To je súčasná politická mantra.
Avšak pokiaľ chceme byť skutočne zodpovední k svojim vlastným deťom, musíme si uvedomiť, že je čas na veľkú zmenu. Zmenu svojho myslenia. Ináč už čoskoro dostaneme odkaz: je čas byť zodpovedný a zomrieť.
Autor: Ronald Ižip
Zdroj: www.quadrilio.com
