Bruce Krasting, americký trader a blogger v jednej osobe, píše nasledujúci príbeh. Predstavte si, že ste doktor pracujúci v jednej z newyorských nemocníc. Ráno 29. októbra odparkujete svoje auto vedľa nemocnice, no medzitým sa dohrnie hurikán Sandy. Na druhý deň nájdete svoje auto tri metre pod vodou. Dostanete poistku a tak sa rozhodnete, že si kúpite nové. Do oka vám hneď padne Lexus LS460 a Audi A8. Obe stoja $80,000. Ktoré si vyberiete?
Takto to bolo pred tromi mesiacmi. Vtedy boli relatívne hodnoty aut rovnaké. Predpokladajme, že 80% hodnoty auta tvorí jeho importovaná hodnota. V tom čase tak Audi stálo 50,000 euro a Lexus stál 5,000,000 jenov. Kurz dolára bol 1,27 voči euru a 80 voči jenu. Dnes je však kurz dolára voči euru 1,35 a kurz jenu 94. Pri týchto cenách vyššia eurová zložka zdražela Audi o $4000, no jenová zložka znížila cenu Lexusu o viac ako $11,000. Cena Lexusu sa tak za tri mesiace znížila na $69,000, no cena Audi vzrástla na $84,000. Cenový rozdiel medzi autami je zrazu $15,000. Aké auto si vyberiete teraz?
Tento príklad poukazuje na momentálny problém Európy – jej výrobky sa v zahraničí stávajú menej konkurenčné. Aj keď politici tvrdia, že žiadna menová vojna neprebieha, pohľad na politiku centrálnych bánk nám ukazuje opak. Americký dolár reaguje na každé nové kolo kvantitatívneho uvoľňovania oslabením. S ním oslabuje aj čínsky juan, ktorý je na neho naviazaný. Posledné oslabenie britskej libry je spojené s úvahami o zavedení cielenia nominálneho HDP. Japonsko a Švajčiarsko sa snažia pomôcť svojim exportérom slabším kurzom, a obom sa to darí. Zdá sa tak, že jediná mena, ktorá momentálne posilňuje, je euro. Najmä po tom, ako sa zdá, že rozpad eurozóny nebude.
Silnejšie euro má svoje výhody v lacných importoch, no aj svoje nevýhody v ťažšie predajných exportoch. Tovary sa stávajú v zahraničí drahšie, export klesá a recesia v eurozóne môže pokračovať. Práve z tohto dôvodu sme počas posledného týždňa počuli promptné vyjadrenia francúzskeho prezidenta ako aj ministra financií o tom, že je čas začať euro regulovať. Výroky sa rôznili, a to od zavedenia dlhodobej cieľovej úrovne kurzu, až po zmenu svetového monetárneho systému. Nečudo, stav francúzskeho automobilového priemyslu je veľavravný. A keď niečo nefunguje podľa predstáv, je čas to začať regulovať.
Európa má ale zatiaľ šťastie. Je ním Nemecko. A nie je to kvôli exportu ich tovarov, ktoré sú kvalitné a jedinečné, a tým pádom dopyt po nich nie je príliš závislý od ceny, čoho sú nemecké automobilky dobrým príkladom. A tak z Berlína prichádza socialistom odpoveď – konkurenčná výhoda nevzniká na základe nízkeho kurzu meny, no vyššej efektivity práce. Pri dvojhodinových obedných prestávkach a 35-hodinovom pracovnom týždni je to však asi ťažké pochopiť.
A tak, či chceme alebo nie, dvojrýchlostná Európa sa stáva stále reálnejšou, a to nielen vzhľadom k periférií, ale už aj v samotnom jadre. Po poslednej bujarej oslave, ktorú zorganizovala ECB svojimi pôžičkami bankám, príde opäť vytriezvenie. Prebudíme do sveta vysokého dlhu, no tento krát pod taktovkou populistov. Eurozóna ešte zďaleka nemá vyhrané.
Autor: Ronald Ižip, TRIM Broker
Zdroj: www.quadrilio.com
