Sviatok svätého Valentína oslávila eurozóna piatym za sebou idúcim poklesom kvartálneho hrubého domáceho produktu. HDP eurozóny je stále o celé tri percentá nižšie ako bolo na začiatku roku 2008. Dlhodobý pokles nominálneho HDP je pre ekonomiku založenú na tak vysokom dlhu ako má Európa katastrofou, keďže na splácanie dlhov treba využívať stále viac z existujúcich zdrojov. Napriek ťaživej ekonomickej realite prichádzajú európski politici s novou daňou – daňou z finančných transakcií.
Cieľom tejto dane je potrestať všetkých špekulantov. Aj keď sa sadzba dane môže na prvý pohľad javiť nízka, bude pre mnohých obchodníkov devastačná. Štáty plánujú takto získať desiatky miliárd euro, ktoré môžu v budúcnosti slúžiť na pokrytie prípadných škôd spôsobených finančnými inštitúciami. Vieme, že banky priliali veľa oleja do súčasnej krízy a práve preto je táto daň považovaná za správnu. Avšak opäť je to len liečba symptómov, ktorá bude mať na zdravie pacienta negatívny dopad.
V prvom rade, finančný sektor je najregulovanejším sektorom ekonomiky vôbec. Pravidlá fungovania tohto systému detailne stanovujú politici a regulátori. Ak finančný sektor zlyhal, zlyhal systém centrálneho bankovníctva. Potrestanie finančných inštitúcií novou daňou je tak iba nájdením obetného baránka pre súčasné problémy.
V druhom rade, tak ako to býva s každou daňou, výrazne pokriví ekonomické prostredie. A táto daň o to viac, že bude selektívna. Prijalo ju totižto iba 11 z 27 európskych krajín. To, čo bude znamenať, ukazuje príklad Francúzska, ktoré prijalo prvotnú verziu tejto dane – nižší objem finančných transakcií. S tým súvisí nižšia zamestnanosť vo finančnom sektore a odliv kapitálu. Finančný sektor sa presunie z jadrových krajín do štátov, ktoré túto daň nemajú. Niečo podobné zažilo koncom minulého storočia Švédsko, ktoré zistilo, že náklady na podobnú daň sú výrazne vyššie ako jej príjmy. Paríž a Frankfurt tak môžu zabudnúť na to, že sa niekedy stanú top finančnými centrami. Naopak, výrazne sa posilní moc Londýna.
A v treťom rade, špekulanti ekonomike pomáhajú. Po ratingových agentúrach označujú európski politici za vinníkov krízy hedžové fondy a ostatných nebankových špekulantov, ktorí sú až príliš nezávislí. Dovoľujú si stávkovať na názor, ktorý je často v rozpore s názormi politikov. Avšak hedžové fondy nezaujíma populizmus, zaujíma ich realita. A tá bolí. Hedžové fondy totižto zarábajú vtedy, pokiaľ riskujú a vsadia svoje peniaze na to, že svet prezentovaný politikmi je v rozpore s realitou.
A tak táto nová daň prinesie sotva niečo pozitívne. Ďalšia snaha systém regulovať ho spraví len krehkejším a uzavretejším. Potrebujeme pravý opak. Zdá sa tak, že si budeme musieť počkať na oveľa hlbšiu krízu, kým Brusel pochopí, že sa vybral zlou cestou. Ak vôbec.
Autor: Ronald Ižip, TRIM Broker
Zdroj: www.quadrilio.com
