Na včerajšej tlačovej konferencií vyjadril guvernér ECB spokojnosť s reakciou trhu na ohlásenie operácie OMT. Práve pod touto skratkou sa skrýva nelimitované kvantitatívne uvoľňovanie, ktoré má za cieľ znížiť úroky na dlhopisoch južanských krajín. Avšak rast akcií a posilnenie dlhopisov je vo veľkom rozpore s ekonomickou realitou -nezamestnanosť mladých v eurozóne dosiahla v novembri nové historické maximá na úrovni 23,9%. Nezamestnaný je každý štvrtý mladý človek, v Španielsku a Grécku dokonca každý druhý. Vyššiu zamestnanosť si Draghi nekúpi ani za pomoci tlačiarenských lisov. Veľmi rád ho však zastúpi európsky komisár pre sociálne záležitosti.
Nezamestnanosť je skutočne obrovský problém. Tá totižto znamená nižší disponibilný príjem a tak nižší rast, vyššie výdavky štátu a tak vyššie dane alebo dlhy, a v neposlednom rade stratu kvality života. Najciteľnejšie je to práve u mladých ľudí, ktorí, pokiaľ si nenájdu v mladom veku správne návyky, už ich nemusia získať nikdy. Práve z tohto dôvodu chce Brusel garantovať zamestnanie pre všetkých mladých do 25 rokov. Malo by to stáť približne 150 miliárd euro; ešte sa však presne nevie, ako na to. Pekná myšlienka. Bohužiaľ opäť chybná.
Nezamestnanosť je následkom nižších očakávaní do budúcna a preto snahou o znižovanie nákladov firiem. Vzniká racionálnym rozhodnutím podnikateľov na recesiu. Dlhé roky vlády a centrálne banky podporovali zamestnanosť tým, že vytvárali bubliny, čím zvyšovali očakávania ľudí a maskovali tak neefektívne pracovné miesta. V súčasnosti rozmer nerovnováh dosiahol také úrovne, že toto riešenie prestalo fungovať. Bubliny sú za nami a následky chybných dlhoročných rozhodnutí pred nami.
Takmer najhoršie zo skupiny nezamestnaných sú na tom mladí ľudia. Tí pri našom školskom systéme nemajú takmer žiadnu relevantnú prax. Navyše sú často pre firmy veľkou investíciou, bez možnosti zamestnávateľa si túto investíciu ošetriť dlhodobou zmluvou. Zamestnávať mladých je tak pri súčasných podmienkach neefektívne, a zamestnávateľ príjme radšej menej perspektívneho, no skúsenejšieho zamestnanca.
Nezamestnanosť mladých je následkom nekvalitného verejného školstva, kde sa za veľké peniaze daňových poplatníkov produkujú študenti, ktorí majú titul, no nemajú žiadne praktické použitie. Nezamestnanosť mladých je následkom zákonníka práce, ktorý často zvýhodňuje zamestnanca nad zamestnávateľom. A nezamestnanosť mladých bude ešte vyššia po tom, ako bude musieť podnikateľ platiť vyššie odvody napríklad aj za prax študenta. Štát tak veľmi úspešne zabíja budúcnosť mladých ľudí.
Pomôcť mladým je pekné, no Brusel si opäť pletie príčinu s následkom. Nezamestnanosť je tu preto, lebo je kríza. Nezamestnanosť je symptómom zle fungujúcej ekonomiky, nie opačne. Ak budeme preferovať zamestnanosť na úkor reálnej ekonomiky, vráti sa nám to. Preto, ak chceme pomôcť nezamestnaným mladým ľuďom, treba spraviť všetko opačne: peniaze na podporu zamestnanosti vrátiť podnikateľom v podobe menších daní a odvodov, tým sa zníži cena práce a zamestnávanie sa stane atraktívnejšie; úplne zrušiť verejné vysoké školstvo, čím sa dosiahne ďalšia obrovská úspora na daniach, vyššia efektivita vynaložených zdrojov a opäť dramaticky poklesne cena práce; liberalizovať zákonník práce tak, aby dohoda medzi dvomi subjektmi bola na ich vlastnom posúdení pracovnoprávneho vzťahu, čím sa stanú investície firiem do zamestnanca racionálne. A takto by sme mohli pokračovať. Zmysel to však nemá – Brusel, tak ako väčšina politikov, má svoje vlastné záujmy. No znižovanie nezamestnanosti ostane dobrou tému na predvolebnú kampaň.
Autor: Ronald Ižip
zdroj: www.quadrilio.com
