Teraz, ako nikdy predtým, si európski politici uvedomujú rôznorodosť európskych ekonomík. Tie sa od seba stále vzďaľujú, čím ukazujú, že experiment s jednou menou bol chybný. Keby sa mohli vrátiť 15 rokov späť, len sotva by sa vrátili k myšlienke eura. No teraz ho tu máme a už je neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Poďme sa miesto toho radšej pozrieť na to, komu euro počas jeho prvej desaťročnice pomohlo.
Paul Donovan z UBS prišiel s veľmi užitočným grafom rozdelenia reálnych príjmov domácností v jednotlivých krajinách eurozóny. Reálny príjem je príjem očistený o infláciu. Ak teda rastie, rastie aj životná úroveň obyvateľov. Naopak, ak klesá životná úroveň sa zhoršuje. Aby sme sa však nepozerali na obyvateľstvo v jednotlivých krajinách ako na homogénny celok, rozdelil ho štatisticky na decily. Obyvateľstvo v každej krajine je tak rozdelené na 10 rovnakých častí podľa toho, aký vysoký je ich reálny príjem. Pre každú krajinu na uvedenom grafe máme tak 10 stĺpcov, pričom stĺpec úplne naľavo predstavuje najchudobnejšiu desatinu populácie, stĺpec naľavo predstavuje najbohatšiu desatinu populácie.
Periférne krajiny na eure získali
Z pohľadu na graf je zjavné, že najviac na eure získali južanské krajiny Grécko, Portugalsko a Španielsko. Reálne príjmy populácie v týchto krajinách sa zvýšili okolo 20%, pričom suverénny víťazom eurozóny je Grécko, kde jeho najchudobnejších 10% populácie získalo zvýšenie príjmu až o 40%. Naopak, z existencie eura stratili Rakúšania, Nemci, Íri a Taliani. Paradoxne najviac z existencie eura utrpeli Rakúšania, ktorých reálny príjem poklesol za 10 rokov až o 30%.
Tieto štatistiky tak výrazne odporujú myšlienke, že to bolo práve Nemecko, ktoré najviac na eure profitovalo exportom do ostatných európskych krajín. Aj keď to tak bolo, príjmy nešli nemeckému obyvateľstvu a nemecké pracovná sila tak relatívne lacnela voči pracovnej sile periférie. Čísla dávajú veľkú silu do rúk nemeckej vláde, ktorá požaduje, aby náklady na krízu niesli práve tí, ktorí na z eura najviac profitovali – Gréci.
V krajinách jadra sa zvýraznila stratifikácia
Je paradoxné, že euro ako výmysel socialistickej politickej garnitúry (najmä francúzskej), spôsobil zníženie životnej úrovne tých najchudobnejších, pričom tí najbohatší na eure stratili najmenej, a často dokonca získali. Ak sa pozrieme na krajiny jadra ako Rakúsko, Holandsko či Belgicko, je zrejmé, že euro v krajinách jadra neprialo tým najchudobnejším. Najslabšie skupiny obyvateľstva stratili až 30%. No najkrajším príkladom je Francúzsko, ktoré predstavuje reálny socializmus v praxi – výrazne narástli reálne príjmy najchudobnejších a zároveň aj najbohatších; stredná trieda samozrejme stratila.
Vidíme, že úspech či neúspech eura je pre každú krajinu iný a veľmi veľa závisí od jej vlastnej hospodárskej politiky. Trendy sú však zjavné… a obávame sa, že len sotva pozitívne…
autor článku: Ronald Ižip, zdroj:quadrilio.com
autor článku: Ronald Ižip, zdroj:quadrilio.com