Ľudia za to v podstate nemôžu. Je to ich podvedomie. Stačí si odpovedať na jednoduchú otázku: „Bejzbalová pálka a loptička stoja dokopy dolár a desať centov. Pálka stojí o dolár viac ako loptička. Koľko stojí loptička?“. Skúste sa zamyslieť a odpovedať.
Veľká väčšina ľudí odpovie automaticky desať centov. Stačí sa však skutočne zamyslieť a zistíme, že odpoveď je chybná. Správna odpoveď je samozrejme päť centov. Na túto triviálnu otázku odpovedalo chybne vyše 60% študentov Princetownu či Harwardu. Potvrdzuje to skutočnosť, že ľudský mozog funguje na dvoch odlišných spôsoboch myslenia – systém1 a systém2. Systém1 je automatický a okamžitý. Môžeme si ho predstaviť ako intuíciu, ktorá sa u človeka vyvíjala milióny rokov. Systém2 je veľkou nadstavbou. Je to exaktné logické myslenie. Dokáže fungovať iba krok po kroku, vyžaduje si neustále sústredenie a je podmienený snahou človeka rozmýšľať.
Môžeme byť hrdí na to, že sme ľudia a využívame systém2, avšak v skutočnosti našim životom kraľuje systém1. Až 95% rozhodnutí pochádza práve z neho. Nech si osvojíme akúkoľvek činnosť, tá sa dostane do nášho podvedomia a konáme ju bez toho, aby sme sa na ňu sústredili. Šoférovanie alebo vôbec chodenie bez toho, aby sme si to uvedomovali, hovorí za všetko. Pritom si ešte možno pamätáme na neschopnosť koordinácie v autoškole, či nebodaj, pri našich prvých krokoch.
Naše prvé kroky si však určite nepamätáme. Detský mozog až do veku 2 rokov funguje iba v hladine delta, čo je frekvencia mozgu v hlbokom spánku. Až od veku 12 rokov sa dieťa dostáva do hladiny beta, čiže bdelého stavu. Dovtedy žije v polospánku. Takmer všetko, čo prijíma sa ukladá do jeho podvedomia a ostáva v ňom. Deti tak bezmedzne nasávajú okolitú kultúru a normy správania.
Asi najkrajší psychologický experiment pochádza z Michiganskej univerzity. Tam po dobu niekoľkých týždňov zobrazovali v študentských novinách reklamy na turecky znejúce slová ako „kadurga“ alebo „iktataf“. Po ukončení tejto reklamy dostali študenti dotazník, v ktorom mali označiť, či uvedené slová označujú niečo dobré alebo niečo zlé. Na prekvapenie psychológovia zistili, že čím sa slovo zobrazovalo častejšie, tým pozitívnejšie pre študentov vyzeralo. Mnohé ďalšie pokusy potvrdili, že čím častejšie prichádzame do styku so symbolmi, tvárami či myšlienkami, tým radšej ich máme. Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou, a to oveľa ľahšie ako si myslíme.
A najlepšie na tom je, že čím je expozícia podvedomejšia, tým je silnejšia. Masová reklama má rozhodne svoj význam. Ale tam to zďaleka nekončí. Podvedomá indoktrinácia populácie prebieha aj pomocou politickej propagandy. Vzdelávací systém nie je v ničom odlišný a jeho hlavnou snahou je vychovať poslušných občanov. Ešte pár rokov budeme počúvať o úspechoch Bruselu – a nakoniec budeme euroúradníkov milovať.
Paradoxne však celú túto propagandu platíme zo svojich daní. Platíme za to, aby sme sa učili milovať systém, ktorý chce zastaviť čas. Toto konanie je hlboko v nás. Už z princípu je však tento spôsob života odsúdený na zánik. A preto, ak príde zmena, bude skoková. Náš systém1 bude chvíľu v šoku. Ale nakoniec si túto zmenu zamiluje…
Autor: Ronald Ižip, TRIM Broker
Zdroj: www.quadrilio.com
