Počas víkendu sme od francúzskeho prezidenta počuli, že kríza
skončila. Nie je zrejmé, čo ho k tomuto výroku primälo, no určite to
nebol pretrvávajúci rast európskej nezamestnanosti, či pokles hrubého
domáceho produktu. Možno ním bol pokračujúci rast akciových trhov,
a možno expertná prognóza nejakého z jeho ekonomických poradcov. A možno
myšlienka zdedená po predchádzajúcom šéfovi euroskupiny: keď je zle,
treba klamať.
Ak Hollanda presvedčil rast akciových trhov, nie je to veľká výhra.
Akciový trh začal totižto pred pár dňami pomerne prudko klesať. Jeho
rast skončil s tým, ako Bernanke naznačil, že sa chystá obmedziť súčasné
nelimitované kvantitatívne uvoľňovanie. Obmedziť znamená, že do bánk
bude nalievať menej peňazí. Investorom to stačilo na to, aby začali
vypredávať dlhopisy po celom svete. Ak bude centrálna banka kupovať
menej dlhopisov, dlhodobé úrokové sadzby budú rásť, čo skomplikuje
súčasný ziskový model bánk. A tie žijú na štátnych subvenciách v podobe
nízkych sadzieb.
Lepšie povedané, zo záporných reálnych úrokových sadzieb, keď
inflácia je vyššia ako nominálny úrok. To však prednedávnom skončilo v
USA, keď po dlhom čase úroky na štátnych dlhopisoch vzrástli nad
infláciu. To tak vystrašilo finančné trhy, že sa začal pomerne
dramatický výpredaj všetkého rizikového. Ten sa pravdepodobne zastaví
s tým, ako Fed oddiali akékoľvek spomaľovanie svojich stimulov. Čo sa
ale stane po tom, keď Fed pristúpi k exitovej stratégii, si nechce nikto
radšej ani predstaviť.
A možno sa Hollande vo svojom výroku opieral o nejakú expertnú
analýzu svojich ekonomických poradcov. Na to je ideálna doba. Najmä po
tom, ako Medzinárodný menový fond priznal, že pri ohodnocovaní gréckej
situácie pochybil a výrazne podcenil silu gréckej krízy. Veď ešte v roku
2008 predpovedal pokles gréckej ekonomiky na 3% a potom rast. O rok
neskôr predpovedal pokles na -1% a potom rast; o rok neskôr to boli -4%
a potom prudký rast; v roku 2011 na -5,5% a potom prudký rast. Najnovšie
je to pokles na -7% a ešte prudší rast nahor.
Podobné neustále sa nenapĺňajúce predpovede môžeme vidieť u takmer
všetkých ekonomických „expertov“ vlád, centrálnych bánk či iných
finančných inštitúcií. Každý ich graf má krásnu rastovú trajektóriu.
Ekonomika však nie je stroj a ekonómia nie je vedou. Ekonómia je
rovnakou alchýmiou ako moderná medicína. Projekt genómu človeka ukázal,
že nerozumieme fungovaniu ľudského tela; kvantová fyzika dokázala, že
nechápeme ani len fungovaniu neživej hmoty; no politici a ekonómovia
nás chcú neustále obalamutiť tým, že rozumejú tomu ako ekonomika
funguje. A dokonca ju v prípade potreby dokážu opraviť.
A keďže im veríme, ostávame žiť vo svete, kde najčastejším dôvodom
úmrtia pacienta je doktor. A pritom nepotrebujeme nič viac iba sa vrátiť
k zdravému rozumu. Tam, kde život na dlh je považovaný za zlo. Tam, kde
peniaze sú príliš cenné na to, aby ich hodnotu určoval akýkoľvek
jednotlivec. Tam, kde ktorákoľvek inštitúcia môže skrachovať, keď spraví
zlé rozhodnutie. Tam, kde peniaze z našich daní prúdia iba tak ďaleko,
aby sme na ne dovideli. Tam, kde štát nebude predstierať, že bez jeho
múdrosti by sme boli stratení. A tam ešte veľmi dlho nebudeme.
Jednoducho, pán Hollande, kríza skončí vtedy, keď budeme mať
ekonomický systém, kde ekonómovia nebudú musieť rysovať iba rastové
krivky.
Autor: Ronald Ižip, TRIM Broker
Zdroj: www.quadrilio.com
