Zlato sú jediné peniaze


Rozhovor R. Ižipa pre májové číslo časopisu Brejk
Takto pred rokom vrcholili dramatické scenáre ohľadom gréckeho bankrotu. Teraz sa do gréckych bánk vracajú vklady a grécki politici ubezpečujú, že už žiadne úsporné opatrenia neprijmú, podobná je aj rétorika španielskych i talianskych politikov. Naozaj je kríza definitívne pochovaná alebo sa len naplnila ďalšia fľaštička infúzie do týchto krajín?
Všetci by sme mali krízu už radi za sebou, najviac však obyvatelia periférnych krajín. Politici preto budú neustále poukazovať na svetlo na konci tunela, ktoré sa však bude vždy o niečo vzďaľovať. A táto hra bude pokračovať, až sa nevymažú obrovské dlhy, ktoré krízu spôsobili. Dovtedy to bude iba prelievanie peňazí z jedného vrecka do druhého.

Gréci pritom neprestávajú dráždiť, napriek škandalóznym prehmatom, ktoré ich reputáciu v očiach partnerov eurozóny poriadne pošramotili. V ostatných dňoch znovu vytasili nároky na nemecké reparácie z druhej svetovej vojny. Myslíte si, že pretečie raz v Berlíne pohár trpezlivosti s touto krajinou alebo táto šanca sa už prepásla?
Ak Berlínu pretečie pohár trpezlivosti, tak potom s celou perifériou. Tu sa nejedná o Grécko, ale spôsob fungovania a myslenia južnej Európy. Kultúrne je sever a juh tak odlišný, že stále existujú silné riziká toho, že eurozóna neprežije. Nakoniec možno z eurozóny ostane iba Holandsko, Nemecko, Rakúsko a budeme sa modliť, aby tam patrilo aj Slovensko.

Nemci majú problémy aj s Francúzmi a ich spomaľujúcou ekonomikou momentálne vedenou socialistami. Francúzski politici zjavne často komunikujú ako odstrihnutí od reality a ich ekonomické kroky sú kritizované aj zo strany investorov a ratingových agentúr. Napriek tomu im klesajú výnosy z dlhopisov. Nie je to absurdné?
Vo svete, ktorý je riadený centrálnymi bankami je mnoho paradoxov. Napríklad aj to, že krajina, ktorá má najvyšší dlh na svete (Japonsko), má najnižšie úroky. Tieto paradoxy majú svoje logické vysvetlenia. No napriek tomu nie sú dlhodobo udržateľné. Realita politikov vždy porazí. Francúzsko bude krajinou, ktorú to postihne asi najviac.

Existuje po tom “zažehnaní krízy” predsa len kandidát na vypadnutie z eurozóny?
Tých kandidátov je toľko, že by sme sa mali skôr pýtať na to, kto v eurozóne ostane. Ale v skutočnosti je situácia jednoduchá – akonáhle odíde jedna krajina, spustí sa reťazová reakcia a eurozóna sa radikálne zmenší. Preto sú pre politikov Cyprus a Grécko strategické.

Európska centrálna banka pod vedením Taliana Draghiho roztočila tlačiarenské eurolisy naplno, v obehu je kvantum peňazí. Prečo to však stále na našej životnej úrovni necítime? A juhoeurópskym krajinám, ktoré za pár rokov dokázali navýšiť mzdy a dôchodky o desiatky percent môžeme závidieť. Alebo nie je čo závidieť?
Peniaze, ktoré sú v obehu, už na svojej životnej úrovni cítime – tá nám pekne klesá. Tlačenie peňazí je o bankách, nie o nás. V podstate môžeme byť radi, že sme nedosiahli tak vysokú životnú úroveň ako Gréci, ináč by sme mali rovnako ťažký pád do reality ako oni. Naše veľké šťastie je, že euro máme iba krátko.

Aký je váš odhad, kedy by Slovensko mohlo životnou úrovňou dobehnúť Česko a neskôr vyspelé krajiny eurozóny, napríklad nášho suseda, Rakúsko? A stane sa tak vôbec niekedy?
Slovensko má veľký potenciál. Ale tak ako majú Slováci svoje pozitíva, tak majú aj svoje temné stránky. Cestou, ako krajina nastúpila, nedobehneme svojich susedov nikdy. Avšak pokiaľ by dokázal vyhrať voľby skutočne rozhodný a múdry politik, vedeli by sme ich predbehnúť do jednej generácie. Avšak chcelo by to veľkú zmenu, a tej sa politici boja.

Do špirály bankovej krízy sa zamotala už aj prvá postkomunistická krajina – Slovinsko. Môže niečo z jej problémov byť výstrahou aj pre Slovensko alebo je slovinská pozícia úplne odlišná?
Môže – pozor na reality. Realitné bubliny v mnohých európskych krajinách ešte nezačali praskať. A tam kde už praskli, situácia skončila katastrofou. Dlhy zabíjajú ekonomiku a môžu zlomiť krk komukoľvek. Najmä tým, ktorí sa do konca života upíšu na veľké splátky úverov a kvôli kríze ich nedokážu splácať.

Čo považujete v prípade Slovenska za najzraniteľnejšiu hospodársku stránku? Je to len jednostranná orientácia na automobilový priemysel, či to škrípe aj inde?
Je to dogmatická orientácia vlády na podporu zahraničných investícií. Pritom zamestnanosť, ekonomický rast a blahobyt tvoria Slováci. Vláda sťažuje život našim podnikateľom a pritom rozdáva desaťtisícové dotácie na pracovné miesta vytvorené zahraničnou firmou. Hanbou vlády je život živnostníkov, ktorí kvôli vysokým odvodom žijú na hrane prežitia. Takto ekonomika nikdy nebude fungovať.

Investovanie do čoho je podľa vás momentálne najtrendovejšie a prečo?
Centrálne banky svojou politikou tak výrazne skreslili realitu, že snáď už ani neexistuje dobrá investícia. Rozhodne neexistuje nič bezpečné. Staré dobré časy, keď sme niečo nakúpili a po roku pozreli na to, ako naša investícia zarába, sú dávno preč. Momentálne musí investor reagovať veľmi rýchlo v súvislosti s tým, ako rýchlo sa mení trend.

Zlatu sa akosi v poslednom čase nedarí. Ale jeho čas zrejme opäť príde, či sa mýlim?
Určite áno. Ale predtým budú musieť všetci tí, ktorí očakávali dramatický rast zlata, zaplakať. Mnoho ľudí posilnených zlatou mániou nakupovali tento kov vysoko. A až potom, keď masa prestane zlatu dôverovať, až potom uvidíme jeho prudký nárast. Jednoducho tak fungujú trhy – väčšina vždy na nich stratí. A sotva to bude ináč aj so zlatom.
Zlato sa prepadá na čoraz nižšie úrovne. Udajne je za tým plán Cypru na predaj zlatých zásob kvôli haseniu ekonomiky I zníženie nákupov zo strany Indie, ktorá zaviedla 50% daň. Špekuluje sa aj o tom, ze FED by mohol obmedziť nalievanie lacných peňazí na trhy. Môže niektorý z týchto faktorov zostreliť zlato na ešte nižšie úrovne alebo už pomaly dosahuje jeho cena dno?
Toto nie sú skutočné dôvody poklesu zlata. Za ním stojí hlavne dlhodobo nízka inflácia, bez ktorej nemá zlato žiadne väčšie dôvody na rast. A preto, pokiaľ sa neobjavia obavy o infláciu, zlato bude aj naďalej klesať, avšak už nie tak dramaticky. Teoreticky môže zlato prepadnúť k úrovni $1100-1200, kde sa nachádzajú produkčné náklady. Na tejto úrovni by sme videli extrémne zaujímavý vstup do dlhodobej pozície. Pretože skôr či neskôr sa inflácia opäť objaví.
Ešte stále platí to, co ste povedali, ze jedine peniaze sú zlato?
Bolo by chybou sa dívať na našu históriu prizmou toho, čo sa udialo za posledných pár desaťročí. História ľudstva nám ukazuje, že všetky peniaze vytvorené štátnymi dekrétmi skolabovali. Štát je z dlhodobého hľadiska veľmi zlým pánom, o čom svedčí aj sila súčasnej krízy. Peniaze sú preň najmä prostriedkom vynucovania si vlastnej moci a tichého zdaňovania. Keď kríza bude pokračovať a ľudia prestanú dôverovať štátnej politike, uvidíme masívny záujem o jediné peniaze, ktoré nie sú manipulované – zlato. Na to si však ešte počkáme.
A aká je situácia s diamantmi? Bude ich cena znovu výraznejšie rásť?
Trh diamantov nie je pre mňa transparentný. Jediné peniaze sú zlato. Investície do umenia, pôdy či diamantov sú nelikvidnou špekuláciou. Do zlata sa dá vždy zahryznúť a zistiť, či je pravé. Do diamantov by som to neskúšal.

Dá sa nejako predpovedať cenový vývoj u ropy na najbližšie týždne. Budeme podľa vás opäť v lete tankovať rekordne draho?
S ropou by nemal byť väčší problém, až kým sa opäť nevyostrí situácia na Blízkom východe. Takže v lete môžeme pokojne prejazdiť južnú Európu a využiť situáciu, že sa tam dá ešte platiť eurom.

Akcie na newyorskej burze v poslednom čase utešene rastú. Máte v tomto smere nejakého favorita, kto môže zažiariť?
Favoritov mám niekoľko, avšak iba na krátke pozície – čiže špekulácie na ich pokles. Ďalší priestor na rast akcií je obmedzený, no pokles môže byť veľký. Žeby leto na akciovom trhu bolo horúce?
Aké typy spoločností by v budúcnosti mohli priniesť najvyšší nárast v hodnote ich akcií?
Investor by sa v súčasnej neistej dobe nemal pýtať koľko môže získať, ale koľko môže pri investícií stratiť. Mnoho investorov sa orientuje na silné spoločnosti s dobrým cash-flow, a to je podľa mňa cesta, ako si zabezpečiť dlhodobo stabilné portfólio.
 Veľa sa v týchto dňoch hovorí o virtuálnej, podľa niektorých o hackerskej mene bitcoin. Za akých okolností má šancu uspieť a aký scenár v súvislosti s ňou očkávate?
Ľudia okolo seba vidia neustále tlačenie peňazí centrálnymi bankami. Práve preto hľadajú alternatívy. Po tom, ako zlato kleslo, keďže neprišla žiadna inflácia, touto alternatívou sa nakrátko stal Bitcoin. Táto virtuálna mena, ktorej objem sa zvyšuje v preddefinovanom objeme a nie ľubovôľou centrálnych bankárov, sa snaží poskytnú stálu hodnotu. Mnoho ľudí ju však berie ako špekuláciu, čo sa odráža v jej obrovských pohyboch. Myslím si, že ambície, aby sa mena Bitcoin stala skutočnými peniazmi, je mizivá. 
Nebudú postupne po všetkých škandáloch a dokonca vzniku alternatívnych mien pribúdať tí, ktorí si radšej financie zamknú doma do sejfu? V akom prípade by ste tak uronili vy?
Kríza sa dá zažehnať iba zničením dlhu. A dlh sa dá eliminovať iba tým, že ľudia prídu o časť svojich aktív. Toto veľké prerozdelenie bohatstva bude možno postupné a možno prudké. Ani sejf však nemusí byť ideálnym riešením, politici majú možnosti ako potrestať aj držiteľov hotovosti. No to, že budúcnosť môže byť výrazne iná ako očakávania, nemusí byť zlé. Skeptici hovoria, že čím viac peňazí máte, tým viac sa o ne musíte starať, čo vás robí nemej šťastným. Neistota budúcnosti nám môže skôr pomôcť ako uškodiť.