Prednedávnom slovenská vláda opäť pomohla zahraničnej firme pri vytvorení pracovných miest. Spoločnostiam ako Continental, Samsung alebo Mondi poskytla investičnú pomoc v objeme okolo 20 miliónov euro, čo vychádza okolo 30,000 euro na jedno pracovné miesto. Vláda sa hrdí tým, ako na Slovensku zvyšuje zamestnanosť. Je to skutočne tak?
Hlavným problémom dotačnej politiky je, že peniaze nerastú na strome. Na to, aby vláda niekomu poskytla dotáciu, musí prostriedky odniekiaľ získať. A keďže zadlžovať sa už nemôže, musí to byť z daní. Štát tak zoberie peniaze slovenským ľuďom a podnikateľom na to, aby ich dala zahraničnej firme, ktorá tu vybuduje fabriku. Avšak tým, že zoberie peniaze slovenským podnikateľom, znižuje ich schopnosť zamestnávať nových ľudí. A čím vyššie dane a odvody sú, tým drahší sa pre nich noví zamestnanci stávajú. Podnikateľ preto bude často pracovať radšej povedzme o tri hodiny denne viac, ako by mal prijať do zamestnania niekoho, kto sa mu za dané peniaze (mzda + dane + odvody) neoplatí. A nezamestnanosť tak ostáva vysoká.
To však nie je všetko. Tým, že slovenský podnikateľ dosiahne zo svojho podnikania zisk, je veľmi pravdepodobné, že ho aj v slovenskej ekonomike minie. V tom prípade ešte viac podporí slovenskú ekonomiku a zamestnanosť. Naopak, pokiaľ zisk dosiahne zahraničná firma, je veľmi pravdepodobné, že svoj zisk vyvezie do zahraničia, a tak podporí svoju vlastnú ekonomiku.
Ešte horšia je situácia pre slovenských podnikateľov, ktorým sa v podnikaní nedarí. Tí nemajú žiadnu toleranciu pre svoje chyby. Im skutočnú dotáciu nedá nikto a za svoje chyby musia platiť vysokú daň. A keďže štát podporuje zahraničné a nie domáce firmy, existuje oveľa vyššia pravdepodobnosť, že práve konkurenčná výhoda zahraničných firiem bude topiť naše domáce firmy.
Krátkodobo nazerajúca vláda si neuvedomuje, že práve domáci živnostníci a podnikatelia sú základom dlhodobo nízkej zamestnanosti a prosperity krajiny. Svojou politikou robí pravý opak – trestá tých, na ktorých má stavať a podporuje zahraničný kapitál, ktorý od nás ujde veľmi rýchlo po tom, ako nájde lepšie podmienky inde. A viniť ho samozrejme za to nemôžeme. Viniť môžeme iba svoju vládu za zvýhodňovanie krátkodobého pred dlhodobým riešením.
Každá dotovaná fabrika slúži ako reklama na to, koľko toho vláda pre nás spravila. Avšak to, čo nevidno, sú tisíce malých podnikateľov, ktorí týmito rozhodnutiami trpia. Otázkou preto je, koľko dlhodobo udržateľných pracovných miest zanikne vytvorením jedného dočasného dotovaného pracovného miesta?
