Zo zlatej kaluže do virtuálneho blata


Ľudia sú nepoučiteľní. Svet je od počiatku ľudstva zaplavený jednou finančnou bublinou za druhou. A takto sa to opakuje zhruba každé tri roky. Raz je to trh nehnuteľností, potom ropa, potom akcie, potom zlato, a najnovšie Bitcoin –virtuálna mena, ktorá má nahradiť bežné peniaze.
Bitcoin sa ešte na začiatku roka obchodoval za menej ako $20, no za tri mesiace jeho cena vzrástla až 7-násobne. Táto mena, ktorú nekontroluje žiadna centrálna banka, získava popularitu s tým, ako ľudia prestávajú dôverovať súčasnej monetárnej politike, ktorá sa zmenila na bohapusté tlačenie peňazí. Nečudo, včera sa stalo Japonsko ďalším príkladom toho, že centrálne banky sa predbiehajú, ktorá napumpuje do ekonomiky viac núl. Zlato ako peniaze sklamalo, a tak prišiel na radu Bitcoin.
Zlato sa momentálne obchoduje okolo hladiny  $1550, čo je úroveň dosiahnutá pred dvomi rokmi. Medzitým zlato narástlo ku svojim maximám $1920, odkiaľ postupne pokleslo o 20%. Takýto pokles sa v obchodnej terminológií  označuje ako obrat do klesajúceho trendu. Skutočne, súčasná úroveň bola testovaná už 5-krát a 5-krát sa zlato nedokázalo pozviechať. Zdá sa tak stále pravdepodobnejšie, že ho čaká ďalší veľký pokles. Ten by mohol pokojne prísť až k úrovni $1000. Pre mnohých zlatých býkov by to bola pohroma. O zástancoch striebra nehovoriac.
Veľkí investori totižto momentálne nevidia žiadny  pádny dôvod držať zlato. Svetová ekonomika rastie celkom slušne, žiadna veľká inflácia sa nekoná, eurozóna sa nerozpadá, akciové trhy rastú a navyše s nimi aj výnosy na dlhopisoch. Existuje veľké množstvo oveľa lepších investícií ako je zlato.  Pozitívna nálada je podporená očakávaním, že americká ekonomika je na tom tak dobre, že Fed čoskoro prestane tlačiť peniaze. Prečo potom držať zlato?
Zlato je reálnou alternatívou k systému, ktorý momentálne kolabuje – peňažnému systému založeného na dlhu. V ňom každá bankovka, ktorú vlastníte je niekoho dlh. A z neho sa musia platiť úroky. Keď tieto úroky prevýšia rozumnú časť príjmu, dlžník bankrotuje. Keď je bankrotov veľa, spustí sa deflačná špirála a ekonomika kolabuje. Avšak tlačenie peňazí dokáže celý proces zabrzdiť a dokonca vytvoriť ilúziu, že veci sa vrátili do normálu. Krásnym príkladom je Japonsko, kde sa za dve dekády krízy objavilo viac ako 12 vĺn optimizmu o tom, že najhoršie je už minulosťou.
V máji 2009, keď sa cena zlata pohybovala na úrovni $900 dolárov, sme písali „Zlato – posledná šanca na nákup“. Boli sme označení ako armagedonisti. Keď sme v auguste 2011 pri cene $1600 písali „Praskla zlatá bublina?“ boli sme označení ako prevracači kabátov. Zlato je jednoducho  príliš emotívna téma ako pre jeho prívržencov, tak aj pre jeho odporcov. Avšak pokiaľ sa od emócií neoprostíme, ako investori vždy o peniaze prídeme.
Až keď zlato prestane väčšina svetovej populácie brať ako spôsob rýchleho zisku, až keď sa zlato stane nenávideným kovom, až potom ho bude čas opäť nakupovať. Možno sa dovtedy nafúkne a spľasne bublina s menom Bitcoin. No skôr či neskôr sa ľudia vrátia k tomu, čo je stále a trvalé. A veľkým investorom bude trvať ešte nejaký čas kým pochopia, že tlačenie peňazí tu bude naveky. Teda aspoň do času, kým bude každá bankovka dlhom niekoho iného.
Autor: Ronald Ižip, TRIM Broker
Zdroj: www.quadrilio.com