Už po nástupe komunizmu na územie ČSSR nastali v spoločenskej štruktúre neskutočné zmeny. Bohatí museli odovzdať svoj majetok do rúk štátu, ktorý s ním postupne hospodáril alebo ho prerozdelil nižším vrstvám. Za následok to malo spoločenské nepokoje, v ktorých sa nebúrili len bohatí. Ani nemali ako, lebo väčšinou boli uväznení. No na odpor sa postavila najmä stredná, pracujúca trieda. Z akého dôvodu? Štátom spravované majetky prestali fungovať a neskúsenými ľuďmi spravované majetky a firmy postupne bankrotovali. Je to pochopiteľné. Pracovné miesta ubúdali a stále viac a viac ľudí bolo bez pravidelného príjmu, čo viedlo zasa len k väzbe. Ak si dobre pamätáte, nezamestnaný človek mohol byť zadržaný a súdený.
Ako si môžete všimnúť, Slovensko sa stáva už po druhé (minimálne) v histórii obeťou podobného uvažovania. Nová vláda má v úmysle zdaniť veľké percento nášho obyvateľstva. A to aj takých, ktorý vlastnia väčší byt aj napriek tomu že je krytý pôžičkou na desiatky rokov. Chystajú sa zdaniť ľudí, ktorí tvoria ekonomický rast na Slovensku, poskytujú pracovné miesta a sú majoritnými zložkami hrubého národného produktu. Pred nedávnom som čítal článok, ako sa Slovenský podnikatelia pohybujú v daňových rajoch. Bolo to číslo nejako do 2000 podnikov čo majú sídlo mimo SR. Ak mám byť úprimný, aj ja hľadám pre svoje budúce podnikanie rôzne spôsoby daňovej optimalizácie. Pretože nie som ochotný zalátavať dieru v rozpočte, ktorú som nestvoril. Nikdy som nemal na sebe zavesený úver, nikdy som nevydal nezmyselné rozhodnutie, ktoré by deficit zvýšilo, tak nemám dôvod uvažovať iným spôsobom.
Verím, že po novelizácii daňového zákona nastane prudký odliv domácich podnikateľov mimo hranice. Ostanú zahraničné konglomeráty ktoré majú daňové prázdniny. Veď to dáva logiku. Len sa obávam o zdravotný stav našich zákonodarcov. Takéto uvažovanie vídam u ľudí, ktorí sú zakomplexovaný z detstva preto že boli malý, preto že nemali kamarátov alebo priateľku a podobne. Ale sú ľudia ktorí im vedia pomôcť. Na každej poliklinike sa nachádza psychológ a určite s radosťou spraví diagnostiku. Všetci nadávali na Mečiara či Dzurindu. Nechcem ich obhajovať. Ale až teraz sa začína vedomá/nevedomá (to je jedno!) devastácia národného produktu.
Ako človek žijúci v Rakúsku, môžem iba konštatovať, že som rád že som tu. Aj napriek tomu, že to nie je ružami vystlaná krajina ako si ľudia môžu myslieť. No politici tu ani obyvateľov netlačia k stene. Existuje jeden kmeň kdesi v Amazonke, ktorý svojho zlého vládcu predhodia ako obetu svojim bohom. Dá sa povedať že to nie je ľudské, no v niektorých prípadoch sa to dá pochopiť. Toto všetko je len môj názor s ktorým sa nemusíte stotožňovať. Carpe diem.
Viva la socializácia osobného úspechu a privatizácia štátneho dlhu. Páni politici, ďakujem. Budem môcť svojim vnúčatám rozprávať príbehy o krviprelievaní, ako mi o tom rozprávali moji starí rodičia.
autor článku: Mario Filo
(autor blogu:financnasloboda.blogspot.com)