Spojené štáty sa ešte v roku 2000 mohli pochváliť až 37% podielom na celosvetových priamych zahraničných investíciách. No situácia sa odvtedy výrazne zmenila a do roku 2012 sa tento podiel znížil iba na 17 %. Ani tento rok sa do USA zahraniční investori nehrnú a za prvých 6 mesiacov dosiahli tieto investície iba 66 miliárd dolárov, čo výrazne zaostáva za 84 miliardami z prvej polovice roku 2012. Vývoj priamych zahraničných investícií v USA za posledné dve dekády je vidieť aj v nasledujúcom grafe.
Ak sa pozrieme na štruktúru krajín, ktoré investovali v USA najviac, v minulosti v nich tradične dominovala Európa. Posledná finančná kríza však tieto zdroje značne oslabila a namiesto nich v posledných rokoch prevzali hlavnú rolu rozvíjajúce sa krajiny s vyšším tempom rastu. To by mohlo mať obojstranné výhody, nakoľko Spojené štáty budú v najbližších dvoch desaťročiach potrebovať rozsiahle investície do infraštruktúry.
Ako jediným relevantným partnerom sa preto zdá byť Čína. Tá v USA za minulý rok preinvestovala rekordných 6,5 miliardy dolárov, pričom táto suma predstavuje len zlomok toho, čo Čína investovala v ostatných častiach sveta. USA už teraz avizovali, že do roku 2030 budú potrebovať obnoviť predovšetkým energetickú, vodovodnú a prepravnú infraštruktúru, čo podľa vládnych výpočtov bude predstavovať investície minimálne v hodnote 8,2 biliónov dolárov. Čína sa javí ako najlepší kandidát na tieto rozsiahle investície aj preto, že už v súčasnosti má rozbehnutých niekoľko projektov v energetike a iných senzitívnych sektoroch.
Na podporu tejto politiky sa v týchto dňoch vo Washingtone koná aj Summit na prilákanie investícií. Vláda do neho vkladá veľké nádeje, nakoľko v prilákavaní priamych zahraničných investícií už dlhšie zaostáva za ostatnými krajinami. Spojené štáty majú určite stále čo ponúknuť, no existuje aj mnoho nepriaznivých faktorov, ktoré za posledné roky viac investorov odrádzajú ako lákajú. K pozitívam, okrem iného, patrí určite bridlicová revolúcia, ktorá umožnila viacerým odvetviam zefektívniť výrobu vďaka nižších nákladom na energie.
Veľkým negatívom, hlavne pre rozvíjajúce sa krajiny, ktoré majú zväčša nízke daňové zaťaženie, môže byť nepriaznivý systém zdaňovania korporácií. Horná sadzba môže dosiahnuť až 35 %, čo môže potenciálnych investorov veľmi ľahko odplašiť, a to aj v prípade, že by nakoniec zaplatili menej vďaka využitiu daňových úľav. Či sa vláde podarí zásadne ovplyvniť smerovanie zahraničných investícii do USA práve týmto summitom je preto otázne. Výhody aj nevýhody pravdepodobne zahraniční investori už dávno poznajú...
Ak sa pozrieme na štruktúru krajín, ktoré investovali v USA najviac, v minulosti v nich tradične dominovala Európa. Posledná finančná kríza však tieto zdroje značne oslabila a namiesto nich v posledných rokoch prevzali hlavnú rolu rozvíjajúce sa krajiny s vyšším tempom rastu. To by mohlo mať obojstranné výhody, nakoľko Spojené štáty budú v najbližších dvoch desaťročiach potrebovať rozsiahle investície do infraštruktúry.
Ako jediným relevantným partnerom sa preto zdá byť Čína. Tá v USA za minulý rok preinvestovala rekordných 6,5 miliardy dolárov, pričom táto suma predstavuje len zlomok toho, čo Čína investovala v ostatných častiach sveta. USA už teraz avizovali, že do roku 2030 budú potrebovať obnoviť predovšetkým energetickú, vodovodnú a prepravnú infraštruktúru, čo podľa vládnych výpočtov bude predstavovať investície minimálne v hodnote 8,2 biliónov dolárov. Čína sa javí ako najlepší kandidát na tieto rozsiahle investície aj preto, že už v súčasnosti má rozbehnutých niekoľko projektov v energetike a iných senzitívnych sektoroch.
Na podporu tejto politiky sa v týchto dňoch vo Washingtone koná aj Summit na prilákanie investícií. Vláda do neho vkladá veľké nádeje, nakoľko v prilákavaní priamych zahraničných investícií už dlhšie zaostáva za ostatnými krajinami. Spojené štáty majú určite stále čo ponúknuť, no existuje aj mnoho nepriaznivých faktorov, ktoré za posledné roky viac investorov odrádzajú ako lákajú. K pozitívam, okrem iného, patrí určite bridlicová revolúcia, ktorá umožnila viacerým odvetviam zefektívniť výrobu vďaka nižších nákladom na energie.
Veľkým negatívom, hlavne pre rozvíjajúce sa krajiny, ktoré majú zväčša nízke daňové zaťaženie, môže byť nepriaznivý systém zdaňovania korporácií. Horná sadzba môže dosiahnuť až 35 %, čo môže potenciálnych investorov veľmi ľahko odplašiť, a to aj v prípade, že by nakoniec zaplatili menej vďaka využitiu daňových úľav. Či sa vláde podarí zásadne ovplyvniť smerovanie zahraničných investícii do USA práve týmto summitom je preto otázne. Výhody aj nevýhody pravdepodobne zahraniční investori už dávno poznajú...
Autor: Katarína Obická, Patria Direct SK
Zdroje: Patria CZ, The Wall Street Journal, Quartz, China Daily