Ľudia v najlepších rokoch začnú navštevovať doktorov. Tí im odporučia zmenu spôsobu života, na ktorú mnohí z pohodlnosti nereflektujú. A tak siahnu po liekoch, mysliac si, že tie dokážu problémy vyriešiť. Neuvedomujú si však, že lieky sú primárne veľkým biznisom, pričom potláčajú mnohokrát iba symptómy chorôb, a navyše s mnohými vedľajšími efektmi. Na dôchodok tak ideme s tuctom liekov, väčšina upravujúcich to, čo pokazili tie ostatné.
Ničenie svojho zdravia už dávno nie je problém jednotlivca. No podobný postoj aplikovaný na ekonomiku vytvára skutočné dlhodobé problémy pre celé ľudstvo. Ekonomiku totižto riadia politici, ktorí sú tak múdri ako je múdry priemerný volič. A pokiaľ ten nepozerá do budúcnosti, nepozerá do nej ani politik. Pokiaľ neexistuje akútny problém, nie je čo riešiť. Preto sa takmer nikto nezaoberá otázkou, či je súčasný ekonomický model udržateľný. Ekonomika rástla dekády a každý pokladá za normálne, že bude rásť aj naďalej.
Avšak dekády sme ju ničili drogovou závislosťou na dlhu, sociálnych výhodách a rabovaním sveta neobmedzenou produkciou všetkého, čo sa dalo na dlh predať. Nakoniec sa objavili symptómy chorôb zničeného tridsiatnika vo forme finančnej či ekonomickej krízy. A tí istí politici, ktorí holdovali bezmedznému pitiu alkoholu, nám teraz predpisujú lieky. Lieky ako neobmedzené kvantitatívne uvoľňovanie, ktorých dlhodobý efekt nepoznáme. A už teraz sa zdá, že závislosť na nich iba rastie. Pacient sa cíti lepšie, no disharmónia v jeho tele narastá.
Stále však môžeme byť optimistickí – krízu nejako prekonáme a ľudstvo bude múdrejšie a silnejšie. Doteraz sme prekonali všetky veľké problémy – nádherným príkladom je montrealský protokol, kde sa rýchlym a aktívnym postupom vlád dosiahlo zastavenie problému s ničením ozónovej diery. Avšak hranie sa na ekonomický rast poháňaný dlhom, ktorého princíp je „míňaj dnes a plať zajtra“, má ničivé dopady na celú planétu. Ročne zabíjame 10,000 prírodných druhov, čím robíme prírodu krehkejšou a najpredvídateľnejšou. Hedonizmus ľudstva na úkor budúcnosti pokračuje.
Zdá sa tak, že našim spôsobom života rozbíjame rovnováhu všade navôkol. Doteraz sme žili v ilúzií, že ju dokážeme kedykoľvek napraviť. Avšak ekonomika, priemerné ľudské telo či životné prostredie hovorí o opaku. Ľudstvo pravdepodobne prestrelilo. No neprestávame tlačiť svoj voz naložený zlatom do čím ďalej strmšieho kopca. Pred dvomi tisícročiami partský kráľ ukázal Rimanom ich biedu, a konzulovi bažiacemu po bohatstve nalial do hrdla roztavené zlato. Rimania sa nepoučili. Do akej miery sa poučíme my bude závisieť najmä na múdrosti priemerného voliča.
Autor: Ronald Ižip, TRIM Broker / Zverejnenie: HnOnline
Zdroj: www.quadrilio.com
