Druhá najčítanejšia kniha v USA 20. storočia, samozrejme po Biblii, je Atlas Shrugged. Atlas pokrčil ramenami je veľkolepou ságu boja za slobodu a spravodlivosť, v ktorej autorka Ayn Rand natienila budúcnosť, ktorá nás čaká. Pochmúrna budúcnosť je dôsledkom neustále rastúcich zasahov štátu do životov ľudí, a to až dokým kompletne nezničí ich chuť produkovať. Atlas – obor, ktorý drží svet na svojich pleciach, to vzdá. A vtedy svet zhasne.
Atlasom sú podnikatelia, ktorí vytvárajú skutočné hodnoty. Oproti nim stojí štátny aparát, ktorý ich neustále zaťažuje novými daňami, vyššou reguláciou a korupciou. Armáda príživníkov rýchlo rastie a s ním mizne hodnota vlastnej práce. Podnikanie prestáva mať ekonomický zmysel. Avšak posluhovači štátu neustále apelujú na morálku a nutnosť človeka obetovať sa za spoločnosť rozdávaním čím ďalej tým väčšej časti svojej produkcie. A tvorcovia hodnôt neustále klopia hlavy pred moralistickým kázaním štátu.
Zrazu sa na scéne objaví John Galt. Človek, ktorý má svoju jasnú a neochvejnú filozofiu – základným právom človeka je žiť sám pre seba. Nútená filantropia nie je ničím iným ako víťazstvom parazitov nad produkujúcou mešinou. Každý kompromis otvára brány k čoraz väčšej diktatúre voči slobodnému rozhodovaniu ľudí. Je čas začať proti príživníkom bojovať.
To, že skutočne prichádzame do tohto stavu, ukazuje posledný incident ohľadom francúzskej daňovej reformy. Po tom, ako vyhral voľby socialista Hollande a zvýšil dane pre najbohatších na 75%, nastáva z Francúzska exodus najmajetnejších. Príkladom je slávny herec Gerard Depardieu, ktorý sa presťahoval do Belgicka. Premiér označil jeho správanie za patetické a okamžite požaduje zmenu daňových dohôd medzi Francúzskom a ostatnými krajinami. Depardieu na to reagoval ohlásením zrušenia francúzskeho občianstva so slovami: “odchádzam, pretože si myslíte, že úspech, tvorenie, talent a všetko odlišné by malo byť potrestané”. Depardieu zaplatil za tento rok dane vo výške 85% svojich príjmov.
A podobným smerom sa uberá aj príbeh o Atlasoch. Všetci najschopnejší podnikatelia zrazu miznú. Továrne ostávajú štátu a ich dosadeným manažérom. Po pár mesiacoch je zjavné, že zisk a následný blahobyt nie je tvorený strojmi, manuálnu prácou alebo politickou propagandou. Systém začína upadať a objavujú sa prvé nedostatky tovarov. Prichádza na rad prídelový systém a ešte väčšia regulácia.
Zmiznutí podnikatelia si vybudujú na utajenom mieste vlastnú ekonomiku založenú iba na slobodnej výmene, ktorá neuveriteľne prosperuje. Na druhej strane degres ekonomy založenej na kradnutí práce ostatných narastá až do takej miery, že nastáva jej kompletný rozvrat po tom, ako paraziti, ktorí nie sú schopní nič tvoriť, zrazu nemajú komu brať. Paraziti zničili sami seba a príbeh končí víťazstvom slobody, morálky a života.
Skončí sa takto dobre aj náš príbeh?
