Ak by sme sa pozreli na charakteristiku úspešných investorov,
pravdepodobne by sme zistili, že majú viacero spoločných čŕt, ako napr.
vyrovnanosť a disciplínu. A, podľa jednej štúdie, neuškodí ani mierne
poškodenie mozgu. Výskumníci z univerzít Standford, Carnegie Mellon a
University of Iowa spravili ešte v roku 2005 zaujímavý experiment -
účastníkom dali 20 USD
a možnosť staviť si na výsledok v hode mincou. Každý z účastníkov mal
20 pokusov s tým, že ak padla strana, ktorú si vybral, získal 2,5 USD. Ak opačná, stratil 1 USD.
Logicky by sa teda všetci mali zúčastniť všetkých dvadsiatich vrhov –
keďže šanca na úspech je 50% a prípadná výhra je podstatne vyššia ako
možná strata. V skutočnosti ale iba jedna skupina účastníkov bola
ochotná podstúpiť veľké množstvo hodov mincou. Boli to ľudia s
nefunkčnou oblasťou mozgu, ktorá kontroluje emócie. Jeden z autorov
tejto štúdie ich nazval „funkčnými psychopatmi“, keďže porucha mozgu im
bránila nechať sa ovplyvniť emóciami.
Účastníci s „normálnym“
mozgom sa častokrát vzdávali už po niekoľkých nepriaznivých výsledkoch,
pokiaľ nasledovali krátko za sebou. Ľudia vo všeobecnosti neradi
prichádzajú o peniaze, aj keď je pravdepodobnosť celkového zisku zjavne
výrazne naklonená v ich prospech. Niekoľko strát za sebou ich jednoducho
odradí. Účastníci, u ktorých boli ale potlačené emócie, pokračovali v
stávkovaní takmer bez ohľadu na predchádzajúce straty. V priemere sa
zúčastnili až 84% hodov, ich emócie tak v tomto prípade neovplyvňovali
racionálne správanie. Vzhľadom na parametre tohto konkrétneho pokusu
potom asi nikoho neprekvapí, že nakoniec práve oni skončili s najväčšími
ziskami. Participácia „normálnych“ účastníkov bola v priemere len 54%.
Okrem
neoptimálneho rozhodovania má veľký vplyv na výnosy investorov aj
neobjektívna pamäť. Podľa Daniela Kahnemana, jedného z priekopníkov
behaviorálnej ekonómie, „ľudia prisudzujú relatívne veľkú dôležitosť
udalostiam, ktoré si dokážu ľahko vybaviť v pamäti“. A keďže negatívne
udalosti si pamätáme lepšie, až príliš veľa času trávime snahou vyhnúť
sa im. Toto správanie môže mať ale za následok premeškanie mnohých
príležitostí.
Situáciu ešte viac zhoršuje fakt, že spomienky na
negatívne udalosti bývajú častokrát pomerne nepresné. Podľa Martina
Webera a Markusa Glasera z Mannheimskej univerzity investori vlastne ani
nevedia, aké výnosy v skutočnosti dosahujú. Na základe odpovedí 215
investorov zistili, že nimi vykazovaná výkonnosť len zriedkakedy
korešpondovala s realitou. Väčšina investorov uvádzala vyššie výnosy,
ako v skutočnosti dosahovali. Dokonca tí, ktorým sa darilo najhoršie a
stratili najviac peňazí, mali najnižšiu úspešnosť v určení ich
skutočného výnosu.
Jedným z riešení by mohlo byť vedenie
dôkladných písomných záznamov a pravidelné monitorovanie skutočných
výnosov. Pomôcť by mohla aj príprava a implementácia vopred stanovenej
stratégie. Dodržiavanie plánu by mohlo odstrániť aspoň časť zábran, s
ktorými sa pravidelne stretáva väčšina investorov. Práve nákupy akcií
počas výrazných trhových prepadov totiž predstavujú jedny z najlepších
príležitostí. Pokiaľ sa ale investori počas trhových prepadov držia v
úzadí, pripravujú sa zbytočne o výnosy, ktoré by mohli dosiahnuť, ak by
sa nenechali v daný moment odradiť svojimi emóciami.
Autor: Ján Tonka, Patira Direct SK
Zdroje: M. Glaser, M. Weber: Why Inexperienced Investors Do Not Learn; The Wall Street Journal; The Motley Fool