Prišiel čas tľapkania sa po pleciach. „Eurozóna má to najhoršie za sebou; Grécko ostane integrálnou súčasťou eurozóny; Európa vzíde z krízy silnejšia“ – toto je rétorika európskych politikov v posledných týždňoch. A finančné trhy im dávajú za pravdu, nadopované nelimitovanými nákupmi dlhopisov periférnych krajín, či existenciou eurovalu. Avšak takáto optimistická vízia sa skôr či neskôr poddá nepríjemnej realite ako hovorí výsmešný výrok: „ECB sa chystá nakupovať dlhopisy zbankrotovaných bánk, aby tieto banky mohli nakupovať dlhopisy zbankrotovaných vlád. Medzitým na ich podporu si euroval požičia peniaze od zbankrotovaných vlád, aby nakúpil ich vlastné dlhopisy“.
Japonsko je príkladom toho, že moc centrálnej banky je obmedzená. Súčasný pokoj na trhoch by preto eurozóna mala využiť zmysluplne – začať robiť radikálne reformy, pretože problémy tu budú späť, a pravdepodobne skôr a výraznejšie ako si politici myslia. A jedným z tých najväčších dôvodov na reformy je zásadný problém Európy – jej nesebestačnosť. Dôvod nám vysvetľuje človek, ktorému netreba dávať prívlastky – Ray Dalio, zakladateľ najväčšieho hedžového fondu na svete, Bridgewaters.
Čo je kľúčom k úspechu? Je to konkurencieschopnosť, nízka zadlženosť, kultúra a šťastie. No hlavným komponentom úspechu je sebestačnosť. Sebestačnosť totižto podporuje produktivitu tým, že viaže schopnosť míňať s potrebou produkovať. Umožňuje ľuďom, aby boli slobodní a nie závislí od iných, čo im dáva pocit vlastnej hodnoty a šťastia. Okrem toho, ľudia míňajú úplne ináč peniaze, ktoré si zarobia ako peniaze, ktoré dostanú od iných. Pokiaľ si ľudia musia zarobiť peniaze, ktoré míňajú, budú produktívnejší a tým budú posúvať celú spoločnosť dopredu.
Ak si porovnáme sebestačnosť ľudí v rôznych krajinách zistíme, že sú medzi nimi obrovské rozdiely. Sebestačnosť meriame pomocou toho, ako tvrdo ľudia pracujú, aké vysoké sú vládne sociálne výdavky a ako flexibilný je trh práce. Historické štatistiky ukazujú, že čím viac sú ľudia v danej krajine zodpovední sami za seba, tým rýchlejšie rastie ekonomika. Korelácia medzi sebestačnosťou a reálnym rastom príjmu na hlavu sa pohybuje na úrovni 43%. Zvyšok vysvetľuje konkurencieschopnosť, kultúra, zadlženosť a šťastie.
Ak sa pozrieme na rozdelenie krajín podľa sebestačnosti, top hrajú ázijské štáty, nasledované anglicky hovoriacimi krajinami a Latinskou Amerikou. Naopak, na dne tabuľky sa nachádzajú európske krajiny: Grécko, Maďarsko, Írsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Švédsko a konečne Belgicko.
Európa je jednoducho skrz-naskrz presiaknutá socializmom. Nezodpovednou a populistickou ideológiou, ktorá ponúka istoty a ružovú budúcnosť, no svojou politikou zabíja motiváciu ľudí byť hodnotným a prínosným článkom spoločnosti. Hlboko zakorenený socializmus v hlavách Európanov je tou skutočnou výzvou, ktorá pred nami stojí. Súčasná ekonomická a morálna kríza je iba jeho následkom.
Autor: Ronald Ižip, zdroj:quadrilio.com
