V akom štáte by ste chceli žiť? Ak ste ako väčšina ľudí, tak by ste volili štát, kde sú ľudia šťastní, bohatí, je tam nízka kriminalita, vysoká dôvera vo verejné inštitúcie či zdravý rodinný život. S indexom kvality života prišiel koncom minulého roka Economist a ten tvrdí, že 10 najlepších krajín pre život je Švajčiarsko, Austrália, Nórsko, Švédsko, Dánsko, Singapur, Nový Zéland, Holandsko a Kanada. Slovensko sa nachádza na peknom 35. mieste. Zdá sa, že ešte pár rokov života v spoločnej Európe a čoskoro budeme v prvej dvadsiatke. Alebo nie?
Sotva. Ešte pred 25 rokmi boli v prvej päťke najlepších krajín pre život Francúzsko, Nemecko či Taliansko. Kde sú teraz? Nemecko pokleslo z tretieho na 16. miesto, Taliansko zo štvrtého na 21. miesto a Francúzsko dokonca z druhého na 26. miesto. Prirodzenou otázkou je: kam vlastne smeruje Európa, a prečo?
Ak túto otázku položíte vedeckým ekonomickým pracovníkom, začnú rozprávať o hromadiacich sa nerovnováhach vo svetovej ekonomike, nedostatočnom dopyte, či nadmerných úsporách rozvíjajúcich sa krajín(???). Nechajme ale štátnych zamestnancov rozvíjať štátom podporovanú ideológiu a poďme sa pozrieť na skutočné dôvody kolapsu dôvery v rozvinuté krajiny – a je jedno, či je to Francúzsko, USA, Veľká Británia, či Japonsko. Všetky tieto štáty trpia pre ten istý dôvod – zabíjajú ekonomickú slobodu.
The Heritage Foundation pred časom zverejnila zoznam krajín podľa ekonomickej slobody. Ekonomická sloboda je právo každého človeka na nakladanie so svojou vlastnou prácou a majetkom. V slobodných štátoch môže s nimi nakladať takmer voľne bez obmedzení alebo nariadení. Ekonomická sloboda sa meria silou zákona, mierou korupcie, veľkosťou štátu alebo podnikateľkou či finančnou slobodou. Ak si zoberieme prvých pár krajín podľa tohto kritéria, zistíme že nimi sú: Hongkong, Singapur, Austrália, Nový Zéland, Švajčiarsko, Kanada alebo Dánsko. Napadá vás pri zozname týchto krajín niečo? Áno, sú to takmer totožné krajiny s najvyšším životným štandardom.
Skutočne, stačí si rozdeliť krajiny do skupín podľa ich želateľnosti pre život, napríklad po desiatich, a spočítať ich priemernú ekonomickú slobodu. Zistíme jednoznačný vzťah – čím je krajina bohatšia, tým má vyššiu ekonomickú slobodu, respektíve opačne. Top 10 krajín, kde sú aj severské krajiny, má priemernú ekonomickú slobodu na úrovni 80. Ďalších 10 krajín, kde je napríklad Rakúsko, Nemecko alebo USA, má ekonomickú slobodu na úrovni 72. Tretia skupina s Českou republikou, Japonskom alebo Britániou má slobodu na úrovni 68. Vo štvrtej skupine so Slovenskom, Gréckom, Brazíliou či Kubou je index ekonomickej slobody na úrovni 58. Ďalšiu štatistiku nie je treba.
Dáta nám ukazujú, že hlavné svetové ekonomiky nabrali veľmi negatívnu trajektóriu. Od Francúzska po USA vidíme neustále sa zvyšujúce sociálne povedomie a zmenšujúce sa slobody. Sociálne istoty sa však rokmi menia iba na istoty unikajúcej prosperity a nešťastného života. Pre bohatý a spokojný život potrebujeme pravý opak – možnosť rozhodovať sami o sebe vo svete, kde jedinou istotou by mal byť zákon a jeho vymožiteľnosť. Medzitým však žijeme na mieste, kde sa nám čoraz viac vtĺka do hláv ideológia vynútenej rovnosti a falošnej spravodlivosti, ktorej sa musíme podriadiť.
Starý svet napáchnutý socializmom však stráca dych. Za ďalších 25 rokov sa ocitne na úplnej hrane chudoby. Žijeme v kritickej dobe, kedy štáty zabíjajú ekonomické slobody šmahom ruky, však teraz na to majú dobrý dôvod. Ak s touto demagógiou neskoncujeme už čoskoro, budeme musieť iba dúfať, že pre naše deti bude dôležitejšia sociálna rovnosť ako ich vlastný blahobyt.
Autor: Ronald Ižip, TRIM Broker
