„Odtajnenie týchto dokumentov by podkopalo ochranu verejných záujmov…“ – Európsky súd na margo rozhodnutia o nezverejnení detailov swapových operácií Grécka
Všetci sme si rovní, no niektorí sme si rovnejší. Tak znie jeden z pamätných výrokov z knihy Zvieracia farma od Georga Orwella. Je to fascinujúci príbeh o tom, ako dokáže dobrá propaganda vytvoriť zdanie, že žijeme v demokracií a slobode, pričom v skutočnosti žijeme v diktatúre. Po takmer 70 rokoch od jej vydania si poďme tento príbeh aktualizovať. Tento krát však nebude o prasiatkach, ale malej chobotnici s veľkými chápadlami.
V roku 2001 vstupovalo Grécko do eurozóny. Malá krajina s veľkými dlhmi. Ale keďže projekt eurozóny bol lákavý, Grécku sa zrazu podarilo zmenšiť dlhy ako mávnutím čarovného prútika. Nebolo to však čarovným prútikom, ale účtovným trikom z dielne Goldman Sachs. Tí pomocou swapovej operácie s fiktívnym forexovým kurzom vymazali Grécku 2,8 miliardy dlhu. Domáci politici si vydýchli, pretože v roku 2004 sa chystala Olympiáda. A Goldmanu sa netreba čudovať, keďže na celej operácií pekne zarobil. Verejnosť až po desiatich rokoch zistila, ako to skutočne s Gréckom je.
Na celej operácií nie sú pikantné miliardové straty či zisky, ale princíp fungovania európskej politiky. Goldman totižto v snahe ochrániť sa pred prípadnými problémami, konzultoval celú transakciu s Eurostatom. Ten bol o problematickosti swapu upozorňovaný z viacerých zdrojov. K tomu sa pridala žaloba Bloombergu na ECB, aby na základe prístupu k slobodným informáciám odtajnila interné dokumenty o gréckom swape. Po takmer dvoch rokoch rozhodol včera Európsky súd o tom, že zverejnenie týchto dokumentov by podkopalo verejné záujmy.
Verejné záujmy. Alebo lepšie povedané záujmy verejných inštitúcií, ktoré možno od začiatku vedeli, že Grécko podvádza. Teraz sa to však už nedozvieme a zodpovednosť európskych politikov ostáva nepoškvrnená. Nám neostáva nič iné iba sa im naďalej skladať na výplaty, a samozrejme, aj na tie grécke.
Miesto toho, aby sa ECB aktívne pozrela na grécke swapy, tak mlčí. Konšpirátori tvrdia, že preto, lebo nechce poškodiť ani jednej protistrane – ako Grécku, tak Goldmanu. Gréckym premiérom je predsa šéf gréckej centrálnej banky z čias swapu. A samotný Draghi zastával tri roky kľúčovú riadiacu pozíciu práve v Goldman Sachs. Na túto spoločnosť si mal posvietiť aj Fed, keď Bernanke v roku 2010 sľúbil, že prešetria problematické swapy. Odvtedy sa však nič v tomto smere neudialo. No udialo sa v smere inom – novým prekvapujúcim guvernérom Bank of England sa v pondelok stal Kanaďan Carney, šéf kanadskej centrálnej banky a zároveň hlavnej svetovej regulatórnej inštitúcie FSB. Mimochodom bývalý človek z Goldman Sachs.
To, ako sa šéfmi centrálnych bánk jeden po druhom stávajú bývalí vysokí zamestnanci Goldman Sachs môže byť náhoda. Možno práve oni sú tí najlepší z najlepších. Pokiaľ však v Európe nebude fungovať transparentnosť, tak si môžeme byť takmer istí, že práve my budeme tí, ktorí na to budú doplácať.
autor: Ronald Ižip, zdroj:quadrilio.com
