Včera sa udiala historická udalosť. A nebolo ňou zníženie kľúčovej refinančnej sadzby ECB pod hodnotu 1%. A nebolo ňou ani zníženie depozitnej sadzby ECB na 0%. Bolo ňou zníženie depozitnej sadzby dánskej centrálnej banky na úroveň -0,2%. Znamená to, že centrálne banky sú ochotné spraviť čokoľvek, aby zničili hodnotu peňazí?
Bežne považujú ľudia peniaze za niečo trvalé. Ešte od čias socializmu máme zakorenené, že je dobré šetriť. Tým, že si usporíme časť svojich príjmov, ochránili sme sa pred neistou budúcnosťou. Mnohí tak neustále šetria, napriek tomu, že reálna úroková sadzba (nominálna sadzba mínus inflácia) je záporná. Znamená to, že každoročne prichádzajú o časť svojho kapitálu. Týmto spôsobom centrálna banka potichu monetizuje dlh, čiže všetci potichu platia za neustále tlačenie peňazí.
Súčasné nekryté peniaze nemajú trvalú hodnotu. Na tejto hre získavajú tí, ktorí sa k novým peniazom dostávajú ako prví, čo sú takmer vždy banky a štát. Na druhej strane stoja tí, ktorí sa k novým peniazom dostávajú ako poslední, čiže tí najchudobnejší. Táto hra sa hrá pomocou inflácie, ktorá sa často nazýva ako prospešná. Prospešná preto, že postupne ničí dlhy zadlžených subjektov (štátu a bánk) a umožňuje im prefinancovávať sa takmer zadarmo na úkor ostatných.
S príchodom finančnej krízy však nastal problém – peňažný systém založený iba na dôvere (nekryté peniaze) dostal na frak s tým, ako sa zistilo, že sme si prejedli budúcnosť. Obrovské dlhy štátov a finančného systému sa stali neudržateľné. S rastúcou nedôverou si prestali subjekty na finančnom trhu požičiavať. A práve preto museli prísť centrálne banky s nulovými sadzbami a kvantitatívnym uvoľňovaním, aby dokázali dôveru na trhu obnoviť. V eurozóne sa to však zjavne nepodarilo ani po piatich rokoch, a komerčné banky žijú takmer výhradne na likvidite centrálnej banky.
Až doteraz to bola najmä refinančná úroková sadzba, ktorá bola pre ekonomiku najdôležitejšia. Pomocou nej sa komerčné banky refinancujú u centrálnej banky , čiže získavajú peniaze za zálohu vo forme svojich aktív. Pomocou tejto facility centrálna banka dotuje komerčné banky stovkami miliárd euro. Tým, že včera sa táto sadzba znížila na 0,75%, stali sa pôžičky od nej pre banky lacnejšie.
Avšak táto sadzba je stále o dosť vyššia ako medzibanková úroková sadzba Libor. To ukazuje, že veľké banky majú dostatok likvidity, avšak nechcú ju na finančnom trhu požičiavať ostatným subjektom, keďže je to veľké riziko. Práve to je najväčší problém, pred ktorým centrálna banka stojí - ako rozprúdiť požičiavanie peňazí nielen vo finančnom sektore, ale v ekonomike vôbec. A tak sa dnes centrálna banka eurozóny rozhodla, že bude penalizovať všetky subjekty, ktoré si u nej držia svoje finančné rezervy tým, že zníži depozitnú sadzbu na 0%.
Na trhu sa hovorilo aj o tom, že dnes ECB vo svojom experimente zájde tak ďaleko, že zníži depozitnú sadzbu do záporných úrovní. Zatiaľ tak ECB nespravila, no tento experiment vyskúšala dánska centrálna banka a znížila sadzbu, za ktorú si u nej subjekty ukladali peniaze, na -0,2%. A tak každý, kto má uložené rezervy u tejto centrálnej banky o peniaze prichádza.
Decimované európske banky takýmto spôsobom prídu o svoje zisky, no centrálna banka dúfa, že týmto ich donúti požičiavať peniaze rizikovejším subjektom a tak rozprúdi ich tok v ekonomike. Prvé hodiny po znížení sadzieb však ukázali, že opak sa stal pravdou. Dlhopisy Španielska oslabili na úroveň, kde boli pred víkendovým summitom a oslabilo aj euro v znamení toho, že peniaze opúšťajú eurosystém.
Ukazuje sa tak, že politika centrálnej banky opäť zlyhala. Snaha donútiť racionálne subjekty, aby konali iracionálne v zmysle monetárnej politiky, bude len sotva úspešné. To, čo banky spravia je, že postupne budú prenášať bremeno svojich nákladov na ostatné subjekty v ekonomike, na nás. Úrokové sadzby na úveroch sa tak budú zvyšovať a sadzby na depozitách klesať.
To, čo je však na celom tomto pokuse najstrašnejšie, je snaha centrálnych bánk znehodnotiť peniaze v zúfalom pokuse donútiť ekonomické subjekty míňať. Najprv to budú skúšať zápornými úrokovými sadzbami a potom možno lotériou, keď povedia, že celé série bankoviek sa považujú za neplatné. O tom už dávnejšie rozmýšľajú ekonómovia vo Fede.
Opäť sa tak zamotávame do starého známeho problému – ľudia, ktorí svojou chybnou ekonomickou teóriou krízu spôsobili, sa nás snažia z tejto krízy vytiahnuť. Veľa šťastia.
