Poslednú dobu sme sa stali svedkami troch zaujímavých udalostí: v Egypte sa rozhorela politická nespokojnosť, spadol Google a čínsky akciový trh vzrástol o takmer 10% v priebehu sekúnd len na to, aby o pár ďalších sekúnd prepadol späť. Tieto tri udalosti spolu zjavne nesúvisia. Majú však niečo spoločné a zásadné – ukazujú na komplexnosť a krehkosť systému, v ktorom žijeme.
Každý komplexný systém je nelineárny a chaotický. Sovietsky zväz sa javil tak pevné impérium a komunizmus tak silná propaganda, že aj československí disidenti si na konci 80. rokov mysleli, že bude trvať dekády, kým sa položí. Podobne aj teraz v Egypte, ani sila vojenskej junty a miliardy medzinárodnej pomoci neznamenajú pre stabilitu spoločnosti veľa. Komplexný systém môže fungovať dekády v pseudostabilite, pričom jeden menší faktor ho zrazu dokáže úplne rozvrátiť. Pohyb je náhly a dramatický.
Zmeny v spoločnosti sú ale väčšinou tak dlhotrvajúce, že ľudia si ich nepripúšťajú. Avšak v zrýchlenom dianí môžeme fungovanie komplexného systému a dramatickosť pohybov sledovať na burzách. Práve tam je typickým javom náhly spontánny kolaps trhu – panika. Paradoxné je, že snaha panike zabrániť, spôsobuje často ešte prudšie a silnejšie prepady. A tu sa dostávame k ďalšej črte adaptívneho komplexného systému – komplexnosť systému s časom narastá.
Čím je systém komplexnejší, tým sa na udržanie jeho chodu musíme investovať čoraz viac zdrojov. To so sebou prináša väčšie energetické náklady, byrokraciu či reguláciu. Systém sa tak stáva ešte komplexnejším a ešte krehkejším. V takomto systéme nabitom špičkovými technológiami sa z ničoho nič stane niečo ako celoplošný výpadok elektrickej energie, alebo ako sme videli cez víkend – výpadok niečoho tak nepredstaviteľného ako je Google. Je pravdepodobne iba otázkou času, kedy prvýkrát skolabuje aj internet.
Komplexný adaptívny systém zvykne byť tak komplexný, že žiadna analýza a žiadny jedinec nedokážu tento systém obsiahnuť. Ale nemusíme sa báť – to, že je adaptívny, znamená, že sa vyvíja a svoju novú rovnováhu si nachádza sám. Jediným problémom tohto systému sú ľudia. Ľudia, ktorí si myslia, že ho dokážu riadiť lepšie, ako sa riadi on sám. Títo ľudia aplikujú typický lineárny spôsob uvažovania, kde jeden následok má jednu príčinu, na tento nelineárny chaotický systém. A tak sa dostávame tak k tomu, že na riešenie ekonomických kríz dávame stále viac a viac zdrojov, no riešenia sú rovnako neúspešné ako boli pred pár desiatkami rokov. Či dokonca neúspešnejšie.
Riešenie je pritom tak jednoduché, ako komicky naznačuje pán Záhradník z Filmu „Bol som pri tom“: tak ako existujú ročné obdobia, existujú aj ekonomické boomy a krízy. Čím je boom väčší, tým hlbšia musí byť následná ekonomická kríza. Nadmerné plodenie pôdu vyčerpá a bude trvať roky, kým opäť bude schopná produkovať živiny. Každý záhradník vie, že pre kvalitné ovocie, musí stromy orezávať. Tým zmenšuje komplexnosť stromu. Zmenšovanie komplexnosti systému a robenie jeho jednotlivých súčastí silnejšími a prispôsobivejšími, je jedinou možnosťou ako dokáže komplexný systém dlhodobo prežiť.
Politika, ktorá produkuje nariadenia a chce usmerňovať naše životy, miesto toho, aby vytvárala pravidlá a vynucovala ich dodržiavanie, je nám záhubou. V jednoduchosti – čím viac štátu, tým menej stability.
autor: Ronald Ižip
zdroj: quadrilio.com
