Eurozóna a alternatívy európskej ekonomickej integrácie


Prehlbovaná európska dlhová kríza a urýchľovaná centralizácia podmienok v eurozóne a Európskej únii (EÚ) vyvolávajú opodstatnené obavy o budúcnosť slobody a prosperity ľudí žijúcich v tomto priestore, napríklad z koncentrácie moci, rozvratu základných ekonomických a morálnych hodnôt (koreňov bohatstva a slobody Západu) a z inflačnej špirály.
Cieľom štúdie je argumentmi podložene reagovať na problémy a reálne riziká eurozóny a EÚ, so zameraním na podstatu problému európskej dlhovej krízy a európskej ekonomickej integrácie, možné alternatívy vývoja a dlhodobo účinné riešenie (príčin) problémov eurozóny a EÚ. Snahou je tiež identifikovať a upozorniť na trendy, ktoré sú dôležité pre aktuálny a budúci vývoj v eurozóne a EÚ a navrhnúť žiaduce smerovanie pre fungovanie prosperujúcej a slobodnej spoločnosti v tomto regióne, využiteľné napríklad aj v podmienkach Slovenska.
Východiskom je optika pohľadu primárne cez princípy ekonómie a slobodnej spoločnosti, prostredníctvom ekonomického spôsobu skúmania, napríklad kauzálneho (príčinno-dôsledkového) vzťahu a skúmania a hodnotenia „aj toho čo nie je vidieť“ (ako ho sformuloval predstaviteľ klasického liberalizmu a francúzskeho harmonizmu Frédéric Bastiat) . Predpokladá to rozpoznávať aj dlhodobé a nepriame dôsledky a systémové príčiny, nielen viditeľné javy v súčasnosti a ich priame a krátkodobé dôsledky.
Za žiaducu v rámci európskej integrácie považujeme alternatívu bezcolnej zóny voľného obchodu bez centrálnych regulácií a harmonizácií ako „Európsku zónu slobodného trhu“. O to viac, ak by prispela k vytvoreniu severoatlantickej zóny voľného obchodu, či až svetovej zóny slobodného trhu ako konečného cieľa globálnej ekonomickej integrácie. Obdobná zóna postavená na európskej úrovni je nepravdepodobná a politicky takmer nepriechodná. Vyžadovala by si dohodu členských štátov Únie o návrate minimálne pred Jednotný európsky akt a zrušenie harmonizácie a regulácie a doplnenie ďalších liberalizačných prvkov.
Ak v EÚ nebude možnosť zvrátiť vývoj k obdobnej bezcolnej zóne voľného obchodu a budú sa prehlbovať problémy, tak pre členskú krajinu (aj napríklad Slovensko, nielen pre Spojené kráľovstvo) bude opodstatnené a žiaduce vystúpiť z takej EÚ. Členský štát eurozóny ako Slovensko by prinajmenšom mal zvážiť vystúpenie z nej a tým sa vymaniť aj z pasce priamych nákladov a iných systémových problémov a rizík eurozóny. Obe možnosti by však mali byť podložené vyhodnotením porovnania ich krátkodobých a dlhodobých nákladov a výnosov, aj v porovnaní s ostatnými alternatívami.
V rámci systémovým zmien by malo dôjsť napríklad k menovej a bankovej reforme. Jej výsledkom by mal byť slobodný trh peňazí, teda slobodné poskytovanie, držanie a používanie akýchkoľvek komoditne krytých mien, či striebra, zlata alebo iných platobných prostriedkov. Nutnou podmienkou je odstránenie všetkých legislatívnych a iných centrálnych prekážok slobodných rozhodnutí na trhu peňazí, napríklad zrušenie noriem o zákonnom platidle, zrušenie peňažného administratívneho monopolu a odstránenie ostatných špeciálnych právomocí a možností zasahovania do trhu ECB, či zrušenie štátom garantovaného poistenia bankových vkladov. Súčasťou koncepčných opatrení by mali byť aj reformy verejných financií (zamerané na vyrovnané rozpočty a znižujúcu úlohu štátu), liberalizácia a deregulácia aj iných trhoch ako je trh peňazí.
Peter Gonda
riaditeľ a makroekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika