Vo svete zlodejov je konečným hriechom hlúposť.
V posledných týždňoch sa na svetlo sveta opäť dostala myšlienka záchrany USA za pomoci platinovej mince. Príbeh určite poznáte – americká vláda by mohla využiť údajnú dieru v zákone a financovať sa za pomoci emisie platinovej mince s hodnotou jeden bilión dolárov, a tak odsunúť eminentný problém dlhového stropu do zabudnutia. Okrem niekoľkých hlasov z demokratickému tábora sa za túto myšlienku postavil aj nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Krugman. Zachráni platinová minca svet?
Dôvodom špekulácií o tom, že táto minca má byť vydaná, je snaha obísť patovú situáciu v kongrese a vyhnúť sa možnému defaultu USA. Aj keď pravdepodobnosť defaultu je v vskutku iluzórna, tento počin má za cieľ ukázať republikánom, že prezident sa nenechá vydierať a vláda bude míňať toľko, koľko potrebuje. Práve preto ju Krugman považuje za výbornú myšlienku a jej možné neželané následky za minimálne. A tak ako pre každého správneho Keynesiána, aj pre Krugmana sú v čase krízy najposvätnejšie vládne výdavky. A to za akúkoľvek cenu. Už predtým sa preslávil výrokom o tom, že najrýchlejšie by svet dostala z krízy vojna. Očividne stále existujú ľudia, ktorí si myslia, že hodnota vzniká vládnymi výdavkami a ničením, a nie prácou a kreativitou. Toľko ku Krugmanovi, Keynesiánstvu a hodnote Nobelovej ceny za ekonómiu.
Aj keď je takmer isté, že ústavný súd by túto myšlienku označil za protiústavnú, nejde o to, či je možné tento nápad realizovať alebo nie. To, čo zaráža, je spôsob myslenia politických a ekonomických elít – dosiahnuť to svoje, za akúkoľvek cenu, hoci aj podfukom. A podfuk by to skutočne bol. O biliónovej platinovej minci hovoríme preto, lebo vláda má zviazané ruky pre emisií dlhopisov, a zlatých, strieborných či medených mincí. Z platinových pamätných mincí sa tak ľahko stala teoretická možnosť záchrany USA pred politickým konsenzom. Áno, konsenzom protichodne zmýšľajúcich politických táborov. Vydanie platinovej mince by tak obišlo kongres, a tým pádom akúkoľvek demokratickú rolu amerického parlamentu. Však koho pri súčasných obrovských problémoch zaujíma vôľa ľudu?
Nie je náhoda, že najčernejšie obdobia ľudskej histórie boli poznačené diktátom jednotlivca, strany či cirkvi bez akejkoľvek politickej brzdy. Existuje však veľmi silná závislosť medzi blahobytom spoločnosti a politickou slobodou. Snaha odstrániť politickú slobodu vedie možno ku krátkodobým víťazstvám, no dlhodobým katastrofám. Pre spoločnosť je sotva niečo prospešnejšie ako rotácia politických elít, rozhodne nie ich posilňovanie. Práve rastúca sila politikov je tým najsmutnejším obrazom súčasnosti.
Skutočným problémom sveta nie sú problémy ekonomické. Tie sú iba následkom postupnej straty slobody jednotlivca na úkor štátu a všetkého, čo sa za ním skrýva.
Ale vráťme sa k tomu, čo by sa stalo, keby sa začali emitovať takéto platinové mince. Ľudia po celom svete sa začali obávať o hyperinfláciu po tom, ako Fed prišiel s kvantitatívnym uvoľňovaním. Nič také sa nestalo a zlato od svojich vrcholov výrazne prepadlo. Skutočne, centrálne banky takmer nikdy v histórií nedokázali naštartovať hyperinfláciu. Tými subjektmi, ktoré ju spôsobili, sú takmer výhradne vlády. Vlády, ktoré stratia obmedzenie na svoje výdavky. A presne do tohto stavu by sa dostala každá vláda, ktorá by začala platinové mince vydávať; najprv biliónovú, neskôr 10-biliónovú a možno čoskoro triliónovú. Weimar by bol hneď tu, za rohom…
Autor: Ronald Ižip, TRIM Broker
Zdroj: www.quadrilio.com
