Dôsledkom toho majú vlády a finančný sektor na výber už iba jednu cestu – zvyšovanie páky akokoľvek to ide (zadlžovať, zadlžovať a zadlžovať). Sú dva spôsoby ako toho môžu dosiahnuť: umožniť bankám držať fiktívne aktíva ako kapitál, alebo znižovať úrokové sadzby, aby spoločnosť so stagnujúcim disponibilným príjmom mohla naberať stále viac dlhu.
Vlády, finančné skupiny a zástupy akademických ekonómov sa musia spoliehať na zvyšovanie pákového efektu, aby zabránili zneisteniu celého finančného systému. Realita zdiskreditovala celé ekonomické zriadenie (je nepopierateľné, že ich politika s pákovým efektom nadobudla hodnotu, ktorú nie je možné splatiť) a práve preto sa toto zriadenie snaží potopiť svojich kritikov.
Vzniklo už mnoho diskusií o možných efektoch páky vzhľadom na kapitál a rezervy bánk. Základ frakčného rezervného systému je jednoduchý, keď napríklad z 1€ kapitálu (hotovosť alebo rezerva) môžeme vytvoriť páku až do 15€ dlhu. Najľahšia cesta k ekonomickému rastu je umožniť prepákovanie čo najviac kapitálu a rezerv na vytvorenie dlhu. Ak by boli banky obmedzené požičať finančné prostriedky z ich vlastného depozitu, obmedzilo by to množstvo financií v systéme a samozrejme aj nákupy víl na pobreží Španielska, luxusných áut, atď…
Ak si predstavíme, že by banka vytvorila páku 25:1 a každé 1€ by bola rezerva voči 25€ dlhu (hypotéky, spotrebné úvery…), nebezpečenstvo je ihneď zjavné. Ak by sa riziko nesplatenia len 1€ z celkového 25€ dlhu naplnilo a nebolo by splatené, banka nemá voči ostatnému dlhu žiadnu rezervu. Ak by neboli splatené 2€ z každých 25€ dlhu, banka sa stáva insolventná.
Cesta k udržaniu tohto systému je cez navyšovanie pákového efektu, znižovanie úrokových mier a tak podporovať konzum a spotrebu spoločnosti. Ak by bolo umožnené používať fiktívne aktíva ako reálne a zvýšili by sme pákový efekt z 25:1 na 50:1, umožnili by sme zdvojnásobenie dlhu. Utrácaním týchto prostriedkov by boli naliate do ekonomiky nové peniaze a podporovali by rast (zasa len dočasne).
To je dôvod, prečo sa v eurozóne stále znižujú požiadavky na rezervy insolventných bánk. Ak je povinná rezerva 10%, banka potrebuje sto miliónov € rezervných depozit na pokrytie dlhu v hodnote jednej miliardy €. V jednoduchosti povedané, ak by sa povinný depozit znížil na 1€, tak by obsah sporiaceho prasiatka malého dieťaťa kryl dlh jednej miliardy €.
V inom prípade by mohli byť fiktívne aktíva banky ocenené rovnakou reálnou hodnotou na trhu akú majú v účtovníctve bánk a slúžili by ako hotovostná kompenzácia. Povedzme, že banka sa stala majiteľom vily po prepadnutí hypotéky. Trhová hodnota nehnuteľnosti predstavuje 100 000€ a hypotéka, ktorú banka poskytla, bola 300 000€. Ak banka predá vilu, bude musieť absorbovať 200 000€ stratu.
Absorbovaná strata by viedla k platobnej neschopnosti. Takže riešením je udržať vilu v účtovníctve na hodnote 500 000€. Nie len, že by tak banka stratu pôvodných 200 000€ vymazala, ale teraz by mala účtovne ďalších 200 000€ kapitálu na zvýšenie pákového efektu prostredníctvom dlhu (500 000 v aktívach mínus 300 000 nesplatená hypotéka nám tvorí 200 000 prebytok).
Akákoľvek pôžička dáva vlastne banke nárok na budúci príjem dlžníka, pretože úroky a istina sa budú hradiť v budúcnosti. Kľúč na udržanie systému založenom na pákovom efekte je udržiavanie nízkych úrokových sadzieb. Povedzme, že domácnosť má 10 000 € disponibilného príjmu minúť na bývanie. Ak je úroková sadzba hypotéky 15% (také boli v roku 1981), domácnosť môže dostať hypotéku 50 000€. Avšak, ak sa úroková sadzba zníži na 1%, domácnosť má zrazu nárok na hypotéku 500 000€. No nie je to ľahké?
V USA až 90% domácností prepákovalo svoje stagnujúce príjmy do obrovských dlhov kvôli kompenzácii svojej klesajúcej kúpnej sily. Takže 90% domácností dokáže v USA fungovať už iba vďaka pákovému efektu. Rovnaká závislosť na pákovom efekte vládne aj v Číne, Japonsku a Európe. Rast celosvetovej ekonomiky bol založený iba na raste pákového efektu. Táto mašinéria dlhov spadla z útesu a teraz sa armáda svetových vládnych ekonómov snaží prekryť realitu zmenou fiktívnych aktív na reálnu kapitálovú hodnotu. Aj keď sa im to podarí, bude to iba na krátko.
autor článku: Mario Filo, zdroj:quadrilio.com
